pondelok 27. júna 2011

Jednoduchý marhuľový koláč

Úplne najsamľahší a konečne som sa zbavila šeckých marhúľ, tak už mama nebude chodiť a vzlykať aby sme ich dojedli lebo sa pokazia. Heh.
Recept je z netu, ale ja som ho upravila vlastným potrebám.

Treba vám:
  • marhule (bárs aj koľko...neviem, jedna miska, presne toľko sme ich mali)
  • 300g polohrubej múky
  • 150g práškového cukru
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 prášok do pečiva
  • šprc mlieka (mlieko tam pôvodne nemá ísť, len sa mi to zdalo husté, tak preto)
  • 1 kelímok šľahačkovej smotany
  • 3 vajčiská (to je v podstate jeden a pol chlapa, ale chlapov tam nedávajte, jedine že máte takú pec jak Ježibaba z rozprávky o Jankovi a Marienke)
  • 1 veľký tvaroh (ten jemný, jemnučký ako...niečo jemnučké, 500g)
Marhule očistite (nebucte leniví!) a nakrájajte na polky. (Napadá ma k tomu, keď sme boli v Poľsku, chalani hovorili, že s Poľkami musíte ísť do trojky, lebo predsa Polky treba dve...chápete.)
Zmiešajte v miske múku, cukor, prášok do pečiva, vanilkový cukor, šľahačkovú smotanu (ale nevyšľahanú!) a žĺtky. Do toho som šprcla trošku mlieka, lebo to bolo husté jak kokot.
Bielky vyšľahajte na sneh a pridajte tak pekne jemne, viete. Rozotrite na plech (ťažko povedať aký veľký, my máme taký stredný a ledva som to tam roztrela, bolo to moc tenké, ale zasa to celkom narástlo).
Potom na to naukladajte marhule a ešte zmiešajte tvaroh s cukrom (přiměřeně) a rozotrite na vrch. (Tvarohu bolo málo na ten môj plech, ale neviem aký veľký je váš plech...)
A drbnite do trúby (hej, chcela som aspoň raz použiť nejakú nadávku, to je samoúčelné...vlastne tu už je raz kokot...tak nič) asi na 30 minút/200°C. Ale ja neviem, ja vždy robím vidličkový test.
Je to mrtné! Hlavne tá šľahačka v ceste, jojóóój. Mňamky mňam. Už sa cpeme.
Tá fotka je taká...no trošku sa to rozpadáva, je to také šťavnatučké. Skoro ako bublanina.

streda 22. júna 2011

Špagetové hniezda

Je skúškové a preto mám hovadsky veľa času a vyváram. Blbosť, v skutočnosti to netrvalo vôbec dlho. Tento recept som vyhrabala spolu s kamoškou v nejakom časopise ešte v roku pána neviemkoľko, bola som na základke a mala som mastné vlasy, akné a pubertálne nálady. Ale to sem nepatrí, že.
A ten recept som si pekne opísala a robila som ho až dnes. Vidíte? Čo si v mladosti nasyslíte, v starobe akoby ste našli. A ne že akoby.

Je to fakticky mrte ľahké a neni to ani babravé, ako sa zdá. (Aj keď...určite viete čo idem napísať, drahá matka k tomu povedala len "...kto by sa s tým serkal...")
A v recepte to bolo samozrejme inak, ale ja vám dám moju verziu viete...dávam vám udicu a ne rybu, ako hovorievala naša angličtinárka na strednej. Ona toho hovorila veľa, napríklad sa vždy dorútila do triedy so slovami "No rýchlo rýchlo otvoríme okienečko, na pol žrde, lebo to čo vydychujeme sú splodiny..."
Tá dobrá žena má na fejsi svoju fanpage...už chápete tie rozmery jej hlášok...? Neustále sme boli v kŕčoch.

Takže na dve porcie potrebujete:
  • špagety (chacha, aké prekvapenie)
  • kyslú smotanu
  • 2-3 vajíčka (dala som dve, ale kľudne by mohli byť aj tri)
  • mladú cibuľku (ale v zime móžete dať aj starú, né?)
  • cesnak (jeden strúčik)
  • korenie - bársjaké, napr. určite soľ, čierne, mletú papriku (nám sa minula už), bazalku, tymián, ja som tam jebla aj šafrán a vegetu a rozmarín (čerstvý!)
  • syr
  • rajčinky (dve stačia na dve porcie, keď je nejaká mrtná dusíkatá, tak asi aj jedna)
Tak syr a rajčiny necháme najprv bokom, necháme uvariť špagety a všetko ostatné vykýblime do misky a zmiešame.
Uvarené špagety tiež dáme do misky (už dúfam chápete že to musí byť nejaká väčšia miska) a zmiešame. Inak, ja by som to nabudúce ešte vylepšila a nejaký syr nastrúhala rovno do tej omáčky. Potom pomocou vidličky a lyžice vytvarujeme hniezda, áno áno, presne tak ako sa majú po taliansky jesť špagety ale nikto to tak nerobí, lebo je to zdĺhavé, ale teraz sa to zíde a robí sa to samo, vôbec sa nerozpadávajú.
Tie hniezda (veríte že som asi 30-krát napísala hnizeda?) poukladáte na vymastený plech, polejete zvyškom omáčky, na ne jebnete koliesko rajčinky a plátoček syrčeka (juj) a dáte zapiecť do rúry. Asi 200°C a asi 15-20 minút. Proste kým prestriete a umyjete riad a prečítate si, že sme zamietli Grécku pôžičku (tak im treba, čo tu fňukajú, nemali si všetko prežrať a radšej čítať Bibliu, teraz nastáva sedem hladných rokov...a možno aj viac), bude to hotové.
Zavoláte tatíka na obed a môžte si k tomu dať aj kečup. Heh. Dobromila by zízala, že jaká som ja gazdinka. Jak kurva. Btw ten sprostý cibuľový vzor kazí celý dojem...boha, keď sa odsťahujem, kúpim si nejaké iné taniere.

sobota 18. júna 2011

Marhuľový posúch

Ak Boh dá a neskapem, nebude to posledný koláč čo som kedy upiekla. Z tohto hľadiska by to bola hovadská škoda...viete, ešte sa chystám na Schwarzwälder Kirschtorte a to neni ešte moja najväčšia výzva. Takže kto by prišiel mojou smrťou skrátka? Vy, deti moje. Lebo kde by ste potom hľadali recepty? A nechoďte na mňa s wikipédiou, tam sa sťahujú seminárky. Chacha.

Tento rok našťastie nepomrzlo všetko ovocie, takže zrejme nás nečaká sedem suchých rokov ako tých Egypťanov (len neviem už kto im to predpovedal, to sa spýtajte Chantal). Mali sme aj čerešne, šak viete a máme aj marhule (a mám taký vodojem že práve z nich sa mi vychádzala koža...vidíte? Moje telo už nie je zvyknuté na čerstvé ovocie bez dusíkatých hnojív. Smutné. Do plaču.)
Ale k veci.

Taký posúch z kysnutého cesta sa u nás nerobieva, lebo moja mama nemá chuť/čas robiť kysnuté cesto. Ak ste nadobudli pocit, že moja mama v kuchyni veľa času netrávi, ste na dobrej stope...ale zase variť vie, keď sa jej chce. Preto musím prevziať túto časť domácnosti do vlastných papŕč, inak by sme mali iba jedlá čo sa robia max pol hodinu. Ale aby som jej nekrivdila, to bol jej nápad robiť kysnutý posúch! Tak vidíte.

Na posúch nasledovnej veľkosti (aj keď to vraj mali byť dva tenšie, ale ja som to jebla na plech skôr než sa matka odtrhla od počítača...) potrebujete:
  • kvások:  1 kocka kvasníc (sama považujem kvasnice za niečo odporné - aj ten názov, aj samotnú konzistenciu aj zápach), 2 lyžice kryštálového cukru (to je vraj jasné, že kryštálový...ale ja som to nevedela...), 2 lyžice polohrubej múky a přiměřeně mlieka (v recepte je 1 a 1/2 dl, ale ja som to tam dala bajočko a potom sa stalo to, že matka penila, že vraj to je veľa...ale nebolo, asi)
  • 700g polohrubej múky (mrte, čo??)
  • 120g kryštálového cukru
  • štipka soli (ale toto je vlastne z dvoch dávok, tak možnože aj dve štipky)
  • 160g Helia (akože dosť čudný údaj...asi je lepšie to dať maslo na pečenie, lebo hélium sa dosť ťažko zháňa, chacha)
  • mlieko (na podlievanie a vraj sa nesmie utopiť mlynár...na to že drahá matka nepečie, vie celkom dosť o ľudovej slovesnosti týkajúcej sa kuchyne)
Tak kvások nechajte vykvasiť (hehe) a potom zarobte cesto a viete jaká babračka je s kysnutým cestom, treba ho máchať a potom nechať (čas na Facebook) a potom zasa máchať a neviem čo, ale poviem vám, my sme sa s ním až toľko neondili, aj sme ho akože máchali a nechali a máchali a potom sme ho nechali celkom dlho tak, lebo mať išla pracovať (nebojte sa, workoholizmus nie je dedičný, pozrite na mňa) a ja na fejs.
Potom som si naňho spomenula, tak som ho ešte premáchala (neviem ako sa to odborne volá, keď sa jebkáte s kysnutým cestom) a potom som dala vyhriať rúru asi na 180°C.
Cesto som rozcapkala na plech (vymastený!) a drbla na to nejaké marhule (mrte marhúľ) a samozrejme aj posýpka musí byť! (Nebudem sa tu nahlas zmieňovať že moja drahá mať by sa na posýpku vysrala...ale teraz si ju velice pochvaľuje.)
Na posýpku treba:
  • 100g hrubej múky
  • 100g práškového cukru
  • 100g masla (normálneho, žiadnej hery, alebo hélia...aj keď raz som robila posýpku aj z hery tuším)
Viete ako sa taká posýpka robí? Všetko dáte do misky a maslo roztopte a vylejte tam a potom to prstami tak rozbabrite, kto sa rád rýpe v jedle, tak by mal robiť posýky, lebo to je presne taká robota.
A prsty oblízať, je to mrte dobré. (A umyť...ale toto neni blog o hygiene, že.)

No a pečte to, kým to nebude hotové...ja som vôbec nepozerala na hodiny (to je taký môj problém, vždy keď varím, zabudnem sa pozreť a potom to musím tak odhadovať, ale zatiaľ som nič extra nepokazila, len ryža je niekedy nedovarená...alebo cestoviny rozvarené). A tak.
A inak to neni moc sladké, mohol by sa tam dať ešte aj škoricový cukor, na vrch. Posypať. Chápete?
Je to inak popičózne, tak ne že sa mi udlávite! =)