utorok 24. januára 2012

Zeleninové rizoto pre chudobných

Tak na úvod upozorňujem že som pôvodne vôbec nemyslela že to sem postnem, preto nemám fotečku na blogísek, milánkovia, ale bolo to dobručké, tak vám trošku spríjemním dníček. A tak a inak a všelijak podobne. A foto je ukradnuté, ilustračné, neviem odkiaľ, neni to diplomovka tak načo uvádzať zdroje (jebáááť - aby to aj tí jednoduchší pochopili).

Je to ľahké, lebo je to vlastne len obyčajné rizoto, chudoba spočíva v tom že bolo z mojej poslednej ryže a inak ani veľa prísad netreba.
Čo ale treba:
  • 1 hrnček ryže (umyť, fakt)
  • 2 hrnčeky vody (logo ty kokso)
  • trošku oleja
  • asi 3 mrkvy (ale akože dajte si koľko chcete, veď viete že ja neľpiem na nejakých exaktných množstvách, nejsme na matike)
  • mrazený hrášok - přiměřeně
  • a teraz príde ten zázrak - 1 bujónová kocka
Tak na oleji trochu pražíte umytú (!!! že Chantal) ryžu, zaleje vodou a drbnete bujón (ja som mala z hovada, ale aj zo slépky je určite dobrý) a mrkvu (na kolieska nakrájanú. ale to vám netreba hádam pripomínať).
Potom varíte a varíte a pred koncom, keď už je iba menej vody, dajte hrášok (to mu potom zostane taká krásna farba a nebude ako taký hnusný školský plesňovej zelenej) a trošku nejakého korenia, byliniek, alebo vegety, alebo nič, záleží na tom aké to chcete mať slané, ale čo.
No a akože je to mrte dobré, ten bujón robí svoje. Ešte sa naučím robiť pravé talianske a to potom aj odfotím (a bude jedna špatná fotka, chápete) a tam tiež ide bujón, ale neviem presne ten postup, ale to som dohodnutá s Francescou, že ma to naučí.
A ešte plánujem také albánske zapekané voľačo, cesto s cibuľou (dačo pre Radanu), to je tiež mrte dobré a hodilo by sa to k nejakej zapekanej zeleninke.
The End.

pondelok 16. januára 2012

Bylinkové kura

V ťažkých časoch cholery (no, nečudujte sa, v Nigérii je epidémia cholery) si vyváram ako pre regiment. Ako som už dnes oznámila svetu, mám chuť vyvárať, vypekať, otvoriť si staničný bufet...ale ne sa učiť tie kokotiny.
A tak sa aj stalo (no, ešte nemám ten staničný bufet, ale keď sa mi jedného dňa podarí svoj sen uskutočniť, ste pozvaní na guláš a pivo gratis).
A neochudobním vás o moje kulinárske počiny, na učenie mám ešte celú noc!

Potrebujete:
 

  • 1 kurací cecok (akože toto sú údaje pre osamelých, ale chápete že to móžete zdvojnásobiť, bárs aj strojnásobiť, alebo, ak ste Afričania, tak kúpte rovno celý kurník aby ste nakŕmili celý kmeň)
  • olivový olej (trošken)
  • bylinky: tymián, bazalka, hocičo máte, najlepšie čerstvé (ja som nič čerstvé nemala, ale ospravedlníte ma, či?)
  • čierne korenie, červená paprika, soľ
  • cesnak 2 strúčiky
Príprava:

Umyjete kurací cecok a nakrájate na malé kúsky (budeme restovať, áno, na panvičke, to je také rýchle).
Do taniera si nadrbete nadrobno nakrájaný cesnak, posypete všetkými koreniami a bylinkami (hojne), zalejete olivovým olejom a rozmiešate. Do toho namočíte kuracé kúsky.
Môžte nechať chvíľku postáť, kým robíte ryžu (inak, ryžu fakt treba umyť...dneska sa mi nechcelo a tá voda bola taká nejaká, no...vy viete dobre, lenivci) a polievku a umývate po sebe alebo pozeráte stupidity v telke.
Potom všetko kydnete na panvičku a opečiete do zlatova, ale pozor, cesnak zhorkne keď je príliš dlho na ohni, tak watch out, guys!
Servírujete.

Oné a dneska som zase robila svoju slávnu (takmer) zemiakovú mliečnu polievku, takže som ju konečne odfotila (po funuse, ale predsa) a výsledok si môžete pozrieť tu. O tom, že nemám profesionálny foťák, ani talent a ani len šajnu o fotení, sa porozprávame nabudúce, pán Ľudovit.