Strúhaný tvarohový koláč

V rámci prehlbujúcej depresie sa dnes iba povaľujem (ale ešte som nedokončila ničnerobenie zo včera...preto mám sklz a musím to robiť aj dnes, viete) a cliviem. Ale keďže som gazdinka (skrátene gazďa) a navyše jak kurva (a už riadne vyžratá, mala by som začať blog o chudnutí radšej), tak som piekla. Lebo dnes je hmla a k hmle (Plha se hlásí! Tak co, Mlho?) sa hodí pečenie a tvaroh sowieso. K tomu počúvam jazz, lebo aj ten sa hodí k hmle. (Inak ak by ste chceli rozsiahle poradenstvo, čo počúvať v akom počasí a ročnom období, môžte sa na mňa obrátiť - len tak pre ilustráciu uvádzam - Rammstein jedine v snehovej búrke, Rolling Stones na jar, keď ju už cítite vo vzduchu, šansón v daždivú nedeľu a Led Zep kedykoľvek, najlepšie však v letný podvečer, ale viete, dá sa to aj meniť, len treba mať nejaké pravidlá, lebo inak by ten život bol bordel na kolečkách. Ne že by môj nebol, je a riadne, ale hlavne že v hudbe mám jasno.)

Potrebujete:

Cesto:

• 400g hladkej múky
• 150g práškového cukru
• 4 lyžice kakaa
• 1 maslo na pečenie (Hera je pečenie, ale asi som mala Palmarin, no zabijem sa?)
• 1 prášok do pečiva
• 1 žĺtok

Plnka:

• 500g tvarohu (to sú dve balenia, viete?)
• 200g cukru
• 1 balíček vanilkového cukru
• 3 žĺtky
• 4 bielky
• citrónová kôra

Postup:

Najprv si vypracujeme cesto - to je ľahké, lebo to iba zmágate dokopy. Rozdelíte na dve polovice a strčíte do chladničky. Ale viete čo, buďme punkáči a poďme proti systému. Podľa mňa by sa to nemalo deliť na dve polky, lebo potom máte priveľa hore a primálo dole, skrátka by som to rozdelila na dve tretiny alebo na päť sedmín, alebo niečo také, proste o trochu viac na spodok a o trochu menej na vrch. Chniapete?

Kým cesto odpočíva v pokoji (v chladničke), spravíme plnku. Teda vy. Najprv som vymiešala žĺtky s cukrom, potom som pridala tvaroh a citrónovú kôru (mám drvenú sušenú z obchodu, to je, čo?) a z bielkov som vyšľahala sneh a ten som tam tiež pridala. Logo, ty kokso. Inak je to dobré celkom, ale trochu mokré na môj vkus. Ale nie nie, nebudeme to vysúšať, všetci dobre vieme ako dopadlo Aralské jazero (kto nevie, zasvätene prikyvuje).

Teraz vyberiete slávne cesto z chladu a jednu půlku sa pokúsite rozvaľkať, ale to sa vám nepodarí, lebo to vyjebané cesto sa trhá jak nejaký trhan. Neviem čo je to za chujádu, trhavé cesto, ale nakoniec som ho proste roztlačila do plechu a ucapkala (ako riť, verím, že viete capkať po ritiach, tak to skúste s cestom). Na to vylejete tvarožtek a na to nastrúhate tú druhú polku (vo vašom prípade tie dve pätiny, alebo tak nejak).

A dáte piecť na 30 minút (písali, ale v skutočnosti 40) do vyhriatej trúby na 180°C.

Je to MRTE dobré. Takýto koláč nám piekli v škole na desiatu a stáli tam rady každý raz a stál vtedy tuším 10SK. Jaj, staré dobré časy. Nevedela som sa ho nabažiť.

Foto neni moje, ale okúrené z internetu, lebo jak som sa prežrala, nechce sa mi liezť hore schodmi po foťák. A tvrdiť že to je moja fotka je zbytočné, lebo ma aj tak prezrádza absencia cibulového vzoru.

Zapekané plnené papričky

Dneska som od samej pažravosti vymyslela nový skvelý recept, ktorý sa hodí ako nejaké buržujské predjedlo, alebo na party, alebo keď máte doma starú povädnutú papriku.

Potrebujete (4 porcie):

• 2 veľké papriky
• 1 rajčák
• 4 plátky anglickej slaniny
• plátkový syr
• 2 strúčiky cesnaku
• trošku sladkej sójovej omáčky
• 2 lyžičky medu
• pol lyžičky chilli omáčky (použila som to pekelné Shito, týmto štýlom to zjem kým budem mať 50)
• 2 lyžičky olivového oleja
• soľ
• tymián

Postup:

Jednoducho posekáte cesnak, zalejete olivovým olejom, sójovou omáčkou a medom. Potom pridáte chilli omáčku, soľ, korenie a všetko pomiešate. (Ale slobodno aj v inom poradí.) Potom pridáte nasekanú rajčinu (inak v tomto bode som si trochu neistá, lebo ona hrozne púšta vodu).

Papriky očistíte a nakrájate na polky. Do každej polky prestriete plátok slane a do toho nakydáte trošku toho sajrajtu čo ste si práve vyrobili. Slaňu pekne zarolujete (výsledný efekt je plnený plátok slaniny v paprike) a prikryjete plátočkom syrčeka. Juj!

Dáte zapiecť na přiměřenú dobu, a potom zežerete.

A viete čo je ešte strašne dobré? Nakrájať do tej korenistej zmesi šampiňóny, namiesto rajčín. Potom navrch položiť plátok rajčákov a plátok mozarelly.

Pre gazdinky jak kurva

Pravé talianske risotto

Dneska sa musím učiť na zajtrajšiu historiografiu a to je dôvod prečo vyváram (joj, vyváranie mi hrozne chýbalo) a upratujem (vydrhla som sporák).

A talianske rizoto je ako žiadne iné.

Potrebujete (3 menšie porcie, alebo 2 pre žráčov):

• hrnček ryže (mala som špeciálnu bio ryžu na rizoto ale môžete použiť akúkoľvek)
• olivový olej
• menšia cibuľka (alebo polka väčšej, chápete)
• liter bujónu (používam Maggi, ale ak sa vám chce, si vyvarte zeleninu, ale ja viem že nechce, takže ahoj, E589 a iné)
• lyžica aceto balsamico
• prípadne nejaká zeleninka (ja som mala len mrkvu, ale je to dobré aj bez ničoho, aj keď Chantal nechcela veriť)

Postup:

Trochu dlhšie to trvá, ale budete vylizovať hrnce, panvice, taniere, aj všetko okolo.

Najprv si uvaríte liter bujónu. Potom nakrájate cibuľku, trošku opražíte na oleji (na panvici, ale môžte aj v hrnci) a pridáte ryžu a nakrájanú mrkvu. Spolu mierne orestujete. No a teraz prichádza tá sranda - pripravte sa že budete aspoň polhoďku stáť pri sporáku, to je dosť nuda. Naberačkami budete pridávať postupne bujón, tak aby ryža bola ponorená a takto varíte až kým to nebude hotové. Trvá to dlho, lebo vždy musíte čakať kým sa vyvarí bujón a pridávať ďalší a ďalší, ale tá chuť je taká talianska, že už nikdy nebudete chcieť žrať iné rizoto. Vážne!

Keď to budete mať hotové, primiešate lyžicu balzamikového octu (ale nie viac, to je tak akurvát). Mňamky.

Šľahačkovo-tvarohový dezert

Vyzerá popiči, ako z cukrárne, no fakt! Sa presvedčte (píše sa to tak?) sami. Inak akože už mám konečne k dispozícii poriadny fotoaparát, tak nemám len špatné fotky. Ale ešte stále neviem fotiť, takže nemožno hovoriť ani len o poloprofesionalite, ale uznajte že tieto sa celkom vydarili, ale tak svetlo (a Picasa, chacha) robí svoje.

Recept mám z takej super hry, ktorú moje kamošky svorne odignorovali, takže asi nijaký iný ani nedostanem, ale skrátka to bol reťazový e-mail o receptoch (a vy viete dobre že ja a reťazové maily sa nekamarátime, ale recepty? Hneď som bola nadšená!) ktorý bolo treba poslať 20 ľuďom...no a to je trochu veľa, ale ako inak chcete nazbierať viac nových receptov?

Je to strašne ľahké a vyzerá to vynikajúco, to môžete ponúknuť aj svokre a neurazí sa (leda ak je hypochondrička alergická na všetko čo sa v okolitom svete nachádza) (nie, to nie je nemiestna narážka na moju tetušku) (no dobre, tak je).

Potrebujete:

• smotana na šľahanie 1 kus
• tvaroh 250g
• vanilkový cukor 1 kus
• obyčajný cukor trochu
• piškóty niekoľko kusov
• konzerva s ovocím 1 kus
• čokoládové oné trošku - alebo kakao, škorica, bársčo
• rodina 4 až 6 kusov (aby to mal kto zežrať, predsa)

Postup:

Ako som už povedala, je to ľahkééééé. Tvaroh vymiešate c cukrom, kým je taký sladký ako ho chcete mať. Šľahačku vyšľaháte bez cukru (ale pre mňa za mňa si tam dajte aj cukor a budete tlstí, mne je to jedno) (teda aj ja som tlstá, už mám určite minimálne tri brady, ale vy budete viac, lebo ja šľahačku nesladím).

Potom zmiešate tvaroh so šľahačkou (chápete zatiaľ? Keby to bolo moc zložité, napíšte mi prosím komentár!)

Do pohárov napcháte nejaké piškóty, na to drbnete jahody z konzervy (alebo mrndarínky a pomrdanče, alebo čo ja viem) a aj trochu šťavy. Na to potom nakydáte tú skvelú tvarohovo-šľahačkovú zmes a posypete čokoládovými onými (ja fakt neviem ako sa to volá, také maličké pičusiny čo sa sypú na torty, viete, také na ozdobu). Dáte do chladničky a postavíte sa na stráž, aby vám to niekto nezežral skôr než to odstojí.

Kakaový koláčik s tekutým vnútrom

Trochu sa nepodaril, lebo som sa zabudla (na fejsi, kde inde) a piekol sa dlhšie ako sa mal a preto vnútro nebolo tekuté...no ale to mi odpustíte lebo inak by som sa mohla uraziť a prestať vás zásobovať tými skvelými receptami a to by vás sakra mrzelo, že?!

Potrebujete (4 porcie):

• 2 vajcá (vandrovkáááá sa vracia)
• 70g masla (použila som Heru, lebo Hera je pečenie)
• 100g čokolády (rozumní už pochopili že to je jedna tabuľka)
• 50g práškového cukru
• 40g polohrubej múky

Čokoládu roztopíme (teda vy, já tam nebudem ako dozor) s maslom vo vodnom kúpeli. Podmiešame cukor a vajíčka a trošku šľaháme. Potom pridáme múku, vymiešame a cesto rozlejeme do štyroch malých vymastených zapekacích misiek. Pečieme asi 12 minút pri 180°C.

Ryža jollof

Dnes varíme africky, to znamená (okrem iného) pre celý kmeň. Akože srandy nabok, mali sme toho plný hrniec a inak ešte tri špinavé, takže som konečne pochopila prečo Kamerunci vždy zasvinili celú kuchyňu. Takto sa prekonávajú kultúrne rozdiely, deti, presne takto.

Na ryžu jollof som našla 358 receptov (vždy keď niekto exageruje, použije číslo 358, to si všimla Triss), niektoré aj v češtine, takže ak sa vám môj nebude pozdávať, vygooglite si jollof rice, alebo teda po našom ryža jollof. Nie, neviem ako sa to správne číta. Je to západoafrické jedlo a to je odo mňa všetko k úvodu do štúdia africkej kuchyne pre Európanov.

Aha a samozrejme, keďže existuje miliarda receptov, nezúfajte si, že nemáte kde zohnať kokosový olej, lebo niektorí používajú arašídový (haha), alebo aj olivový a slnečnicový. Môj postup bol chaotický a oplašený, ale nabudúce to hádam pôjde lepšejšie.

Potrebujete (množstvo pre celý kmeň, ale zežrali sme to štyria takmer celé):

• hrnček ryže
• 4 papriky (ale možno stačí menej - teda určite stačí menej, lenže záleží na tom aké sú veľké)
• 4 rajčiny (nestačí menej)
• 1 cibuľa (alebo dve)
• kuracie mäso (mala som cecky - 3 kúsky)
• kokosový olej
• tymián, curry korenie, soľ
• 2 kocky mäsového bujónu

Postup:

Ešte som nevymákla najvýhodnejší postup, ale teoreticky je to jedno, tak čo ste hustí!

Najprv uvaríte ryžu vo vode s bujónom a pokrájanou cibuľou. (Mala som liter vody, trochu sa mi rozvarila, tak radšej to varte podľa osvedčeného systému dvakrát toľko vody ako ryže.) (Tip pre Radku - daj tam cibuľu v celku, aby si ju mohla potom vybrať a tak sa aj koza nažere aj vlk zostane celý...či ako to je.)

Nakrájajte rajčiny a papriky a všetko varte s trochou vody na kokosovom oleji, ako také lečo, chápeme sa. Móžete aj trochu posoliť a pokoreniť, to je fakultatívne.

Medzitým si kuracé masko nakrájate na kúsky, osolíte a okoríte (tymián a curry) a opečiete na kokosovom oleji na panvičke.

Keď máte všetko hotové, zmiešate v jednom veľkom hrnci (zeberte si najväčší) a máte. No fakt, velice jednoduché. Inak som upravila postup, takže neviem nakoľko je to africké...ale...akože, no...nabudúce, hej?

Btw jedli sme to s Shito omáčkou a skoro nás jeblo. Nič tak štipľavé som v živote v hube nemala, hádam ani čerstvé chilli nemóže byť také ostré. Asi to niekomu darujem. Triss, máš záujem? Ty také štipľavé lúbiš.

Na nete som čítala že to vydrží v chladničke aj po otvorení celé mesiace. No, ani sa nečudujem, je to tak ostré že ani pleseň sa na tom nebude chceť spraviť, kokos.

Korisť

Ako iste viete, vrátila som sa z blahobytu naspäť do tragického kráľovstva a od stredy čelím realite. (Skôr sa jej vyhýbam, ale to mi moc nejde, takže občas o ňu zakopnem. Už sa teším ako mi dedkovci oznámia že lepšie to už nikdy nebude a tak ďalej.) Ale teraz vás nejdem nudiť, na to mám ten druhý blog, víme?

Teraz vám idem ukázať, čo som privliekla zo západu, aby som mohla potešiť vám oko a mojej rodine i chuťové bunky. (Aj keď mama sa podozrievavo pýtala "A toto je na čo? A to budeš teraz používať?")

Sledujte a záviďte a slintajte. Prvý africký receptík idem vyskúšať zajtra.

Kokosový olej, použijem na ryžu jollof (nepýtajte sa čo to je, mám taký recept po anglicky, ale vyzerá to ako keby to gúgel translátor preložil z nejakého afrického kmeňového jazyka ako uznal za vhodné...a asi to tak aj bude), v podstate voľačo ako africké rizoto (ak sa to dá nazvať ešte rizotom, lebo Francesca by ani naše rizoto nenazvala rizotom, ale chápete, to sú tie kultúrne diferencie, a že kto čo si predstaví pod pojmom raňajky...ako sme sa učili na interkultúrnej komunikácii, ktorá nám všetkým hovadsky veľa dala).

Shito rozhodne nie je to, na čo ako prvé pomyslíte pri prvom prečítaní názvu. Je to vraj kurevsky štipľavá papriková oná...no, sós. (Sós - strašne super slovo, smiešne.) Neviem ešte čo s tým, lebo popravde ja nemusím až tak štipľavé veci, ale keď použijem len trošku, možno to výjde a neporazí nás všetkých pri stole. Musím ešte vyzistiť u svojich afrických informačých zdrojov, k čomu to jedia (dúfam že odpoveď nebude ako vždy - to je jedno, podľa chuti).

Curry a tymián, to poznáte, však, no ale tieto nie sú ázijské, ale nigérijské a vraj majú odlišnú chuť. Som zvedavá. A hentá karibská sranda, to je asi na kura, tak to bude najľahšie. No, teraz si môžete zhľadúvať papier a pero alebo pripravovať hrnce a tak, lebo v nasledujúcich týždňoch hodlám napraviť tú dlhú odmlku zapríčinenú špinavou intrákovou kuchyňou, v ktorej chýbali základné utenzílie.

Aceto balsamico som dostala od Franceskiných rodičov, lebo im hovorila ako veľmi sa zaujímam o taliansku kuchyňu. (Veľmi.) To neni len tak obyčajný ocot, tento má 10 rokov!