Dunajské vlny

Ohohohóóó. Čo by to bola za nedeľa bez koláča?! Diétna. No. Kým nemáme cukrovku, treba sa prežierať. Navyše zajtra odlietam do zasľúbenej zeme (Luxembursko, ne Izrael!) a nebudem vypekať a vyvárať celých osem dní. Preto dnes pečieme tradičný slovenský koláč, lebo vy aj tak večne hľadáte niečo domáce, ako tvarohový strúhaný koláč a nepečená strieška s banánom, ktoré bezkonkurenčne vyhrávajú v počte kliknutí. Čo už s vami. (Viem že už som to raz hovorila, ale všimli ste si, že vám nevykám? Tak veru. Vytváram tým priateľskú atmosféru v ktorej sa lepšie varí. A robia sa v nej aj iné veci lepšie.) Okrem toho som si chcela vyskúšať, ako to dopadne, lebo v utorok mám na krku varenie slovenskej večere pre spolubývajúcich a spoluhercov a čojaviem koho ešte, kto sa naskytne u Olgy na intráku. Takže. Čo by ste mi radili? Hovorila som si že taká polievka zeleninová s orechovými knedličkami neni odveci (jebať na to či je slovenská, stačí to vehementne tvrdiť a neustúpiť). Ale nejaké druhé by to chcelo. Babo raď! Spolieham sa na vás. Prosím vynechajte halušky, pirohy, bryndzu a lečo, potrebujem niečo čo je dosť internacionálne na to aby to zežral Turek, Luxemburčan, Ukrajinka, Nemka aj Poľka a zároveň aby uverili že je to aspoň trochu slovenské.

Pome my radšej na ten Dunaj, ne? Že Danube...ehm...Waves. Dobré, či?

Návrat ku koreňom každopádne pokračuje, dnes pečieme podľa pani Svatavy Poncovej a jej knižky Sladká hrnčeková kuchárka, ktorá je ochytaná, rozlepuje sa a niektoré strany sú niečím poliate. To dosvedčuje, ako hojne sa u nás využíva, lebo jej recepty sú ozaj znamenité. Týmto príspevkom vzdávam teda hold pani Svatave. Mimojazdom, Chantal robila minule bábovku presne podľa tejto knihy.

Potrebujete:

Cesto:

• 2 hrnčeky polohrubej múky
• 3/4 hrnčeka kryštálového cukru (vlastne práškového, ale nemáme)
• 1 kypriaci prášok do pečiva
• 1 vanilkový cukor
• 1 puding Zlatý klas (klások, heh)
• 2 lyžice kakaa (najlepšie je z Afriky, tvrdia Afričania...a potom otvoria Nesquick)
• 1 vajce (vidíte, aké šetrné)
• 1 hrnček mlieka
• 8 lyžíc oleja

Plnka:

• 1 kocka masla (netuším koľko, ja som dala asi tak polku veľkého, trochu menej ako polku, už je z neho odjedené) (skoro som napísala odjebané)
• 5 lyžíc kryštálového cukru (práškového pôvodne)
•  marhuľový kompót (blbé...už nemáme, použila som broskyne)
• 3 lyžice maizeny (keby som tak vedela čo to je...použila som puding Zlatý klas...to je dovolená náhrada, dokonca aj pani Svatava Poncová odporúča)

Poleva:

• maslo
• čokoláda na varenie

Postup:

Hlavne sa nenechajte odradiť, že to vyzerá zložito, lebo je to veľmi ľahké. Najprv zmiešajte všetky suché prísady a potom pridajte mokré. Cesto si rozdeľte na dve časti (odporúčam na dve tretiny a jednu tretinu, ale kto z vás to tak vie? Lebo ja teda ne.) a do jednej dajte to kakao. Takže budete mať jedno biele a jedno tmavé cesto. Vymastite a vysypte (hups, to som zabudla) si plech (o veľkosti sa vedú polemiky vo vedeckých kruhoch, my nemáme dosť vhodný plech na tento koláč, takže najprv som ho vyjebala do príliš veľkého plechu a následne som ho prelievala do menšieho a on teraz narástol a nafúkol sa - jak žába - teda ten koláč, ne ten plech - a je nejaký predimenzovaný v tom malom plechu) a najprv vylejte svetlé cesto a naňho to tmavé. To tmavé je také husté z toho kakaa (jasné že som dala priveľa, lebo dve lyžice mi prišli ako taký ničotný údaj) a dosť sa to ondilo a jebkalo a celkovo sa to trochu ťažšie aplikovalo, ale nakoniec sa to podarilo. Do toho pekne povtláčajte ovoco. Ako? Vňaťou von. Aha ne, to mrkvu si máte do riti strčiť vňaťou von (odporúčajú zajace), to ovoco tam dajte reznou stranou hore. Šťavu si odložte!

To dajte piecť. Teraz si vyložte nohy, lebo sa to peče kurevsky dlho, asi to súvisí s tým malým plechom, ale určite aspoň trištvrte hoďku. (Minimálne do nedele!)

Keď ho vyberiete a vychladne (môj práve chladne), môžte robiť tú plnku. To takto: šťavu z kompótu dolejete vodou (aby to bol jeden hrnček) a uvaríte v nej ten puding (alebo maizenu, ak máte). To necháte vychladnúť. Vraj. Potom vymiešate maslo s cukrom a hentú zmes do toho vykydnete. Ak sa pýtate mňa, nič som chladnúť nenechávala a aj tak je to celkom pekné. To vylejete na vychladnutý koláč a keď to vytuhne, spravíte ešte čokoládovú polevu (najlepšie podľa ma vo vodnom kúpli, chacha). A bude to popičózny koláč, za ktorý vás bude rodina velebiť. Ja už sa na to velebenie pripravujem. V duchu si nacvičujem skromný úsmev, som zvedavá, či sa mi to niekedy podarí.

(Fotka dójde, asi zajtra ráno, keď bude dosť svetla.) Papajte milé mýšatá, hostinka je to bohatá! (A potom ich zežral kocúr, hrozne smutná básnička. Ešte aj teraz sa mi z nej chce plakať.)

Talianska čokoládová torta

Vy pažroši, to som dnes len kvôli vám robila, lebo furt to sem niekto chodí hľadať. Torta di cioccolato podľa Wicked. Keď hodíte do gúglu heslo talianska čokoládová torta, vyhodí vám to sto stránok, na ktorých sa opakuje jeden jediný recipes (pardon, tak recepis, ale recipes sa mi viac páči) do aleluja. Tak som sa vyjebala na to a otvorila si Basic talianskej kuchyne, kde bol samozrejme ten istý recept. Čo majú tí Taliani pošahaní len jeden recept na čokoládový koláč? Som ho trochu upravila, lebo sa mi nezdal. Teda akože talianska kuchyňa u mňa vyhráva (je to dedičné, môj otec miluje všetko rímske a talianske a dokáže pri každom kameni, čo sa nachádza za hranicami Talianska, stráviť 45 minút)  ale...veď uvidíte.

Potrebujete:

• 100g múky (malo ísť 50)
• 140g práškového cukru (malo ísť 100)
• 3 vajcá (mali ísť 4, ale v dnešnej ťažkej dobe šetríme)
• 100g čokolády na varenie (malo ísť 200, ale polevy či čeho)
• 125g Hery (Hera je pečenie)
• 80g sekaných mandlí (to je v jednom balíčku, malo ísť 100g píniových orechov)
• 1 vanilkový cukor (to je presne podľa receptu!)
• 1 lyžica kakaa (nemala ísť vôbec)
• 1 malá lyžička prášku do pečiva (nemal ísť)
• rum (detto)

Postup:

Vymiešate si žĺtky s cukrom. Roztopíte maslo s čokoládou a prilejete do toho. Potom prisypete múku s kakaom a s práškom do pečiva (lebo bez neho koláč nebude kyprý a my nejsme Frantíci aby sme sa cpali gumenými vecami, jak minule, že). Pridáte mandle, zamiešate, už je z toho velice dobrá zmes. Bielky vyšľaháte na sneh a pomaly podmiešate, nakoniec jebnite trošku rumu.

Je to vynikající! Pečte asi 45 minút pri 180°C. Ja som ho práve vytiahla a super to vonia, foťka bude čím skôr! Žiadna panika. Len jedno nechápem, prečo nepoužívajú prášok do pečiva, keď bez neho je to na holý kokot.

Tuniakový šalát

Vy kto ma sledujete na všetkých frontoch a zachytili ste nejaké šepoty o diéte, vedzte že je zažehnaná. Uvedomila som si, že (okrem toho že trpím záchvatmi žravosti, bože fakt by som sa mala dať liečiť) vás nemôžem nechať visieť, ako hovoria Nemci (ako sa to hovorí po slovensky? Akože sklamať niekoho, ale chcem nejaký pekný frazeologizmus, sem sa, deti!).

Skrátka vy ste môj klub žráčov a ja nesiem za vás zodpovednosť. Okrem toho sa rada dobre najem. Ano, jsem tlustá, protože nejsem líná se pořádně nažrat!

Dnes som si spravila zdravý obed (momentálne ho klincujem do rakvy zmrzlinou s príchuťou caffe latte, mňam), hoci obžerský.

Potrebujete:

• udicu (no nepozerajte sa tak na mňa, to aby ste mali čím uloviť tuniaka!)
• no dobre, tak pre lenivé gazdinky - 1 konzerva tuniaka
• polka šalátu (jebem tvojho ancikrista daj mi šalátu...)
• jedno nebo dvě vejce (to jsou tři)
• polka cibule
• cherry rajčinky
• olivový olej
• citrónovú šťavu (najlepšie čerstvú, ale ani ja nemám, tak dnes trapoším s Citromlé)
• petržlenová vňaťka (mám len mrazenú, fail)
• sezam
• soľ

Postup:

Všetko poumývajte, pokrájajte, naaranžujte, vajce uvarte, posypte sezamovými semiačkami a petrželkou.

Vajčiská

Milí kolegovci, ešte predtým, než vás oblažím fotkami včerajších koláčov, musím vám ukázať obrázok, ktorý som práve stiahla z fejsu, proste ako stvorené pre mňa, vajcového terminátora. Mimojazdom, ten francúzsky koláč je taký zvláštny, zlý neni, ale poviem len jedno - francúzska kuchyňa má ešte čo doháňať, ak sa chce tváriť že je najlepšia na svete. Chantal mi potvrdila, že Francúzi ozaj jedia také čudné konzistencie (ale uznajte, kto iný by žral slimač?).

Clafoutis - francúzsky ovocný koláč

Neviem či je naozaj francúzsky, ale tak som si to vyvodila z toho popisu v knižke. V tomto prípade je to čerešňový koláč, lebo to je také koláčové ovocie. Mama ho práve ochutnáva a ešte je surový, no je to v piči, lebo vám tým pádom neviem povedať, ako dlho by mal byť v trúbe. (Btw práve začína film s názvom Železná kláda a neni to porno, čo je stýmto svetom?)

Potrebujete:

• 130g polohrubej múky
• 3 vrecúška vanilkového cukru (mala som jedno - dve som dala škoricové)
• 4 vajčiská
• 300ml mlieka
• štipka soli
• 2 lyžice rumu
• 1,5 čerešňového kompótu

Postup:

V miske (ne Petriho) vymiešate cukor, múku, soľ a vajcá. Postupne primiešate mléko a rum. Bude to riedke jak riť. Necháte polhodinu odstáť. Inak ten rum tam pôvodne nemal ísť, ale to nemôže nič pokaziť.

Do vymastenej a vysypanej tortovej formy nasypete čerešne a cesto na to vylejete. Dáte do rúry a budete čakať na zázrak. Malo by sa to piecť 40 minút, ale ja to ešte furt nemám dopečené a mama ochutnala kúsok a začala pičovať že to neni dobré a že som do posrala, lebo som si pomýlila údaje. Tak zo mňa urobila blbú a slepú zároveň, to že nenávidím matiku, neznamená, že neviem koľko je 300 ml mlieka. Dopiče. No tak sme to tam jebli ešte raz a mama tu pinduje že to ani nemám písať na blog, keď to je zlé. Ale ja neverím, že sa to neopraví, lebo moje koláče nikdy nejsú zlé a hento je osvedčená knižka. Tak. Ale zas, to že mama dójde a začne mi pičovať do varenia neni nič nové. Len ma akurvát dosť nasrala teraz. Fotka bude, a pri tej príležitostoi vám aj poviem, či to fakt bol humus. (Neverím že niečo bude humus keď je v tom rum!)

Murín v košeli

Najprv slovníček pojmov (ako v učebnici dejepisu): Neviem, či všetci vedia, čo je murín. Nie je to malý murár, ako pred chvíľou zahlásila Chantal (je to v priebehu vekov jediná vec ktorú nevedela, takže jej odpustíme takú bláhovosť) - dala príklad so slávnymi dvojicami ako plavčík a námorník, a ja som dopĺňala - plavčík a Vratko, Vratko a Rohoň, Vavro a Šrobár...

Tak drahí a drahuše, murín je maur, alebo Mohr, čiže černoch. Chápeme sa...a niektorí to označenie považujú za rasistické, ale podľa mňa je murín z čiste fonologického hľadiska veľmi pekné slovo. Oveľa lepšie než neger napríklad, ak sa spýtate mňa, ja byť negrom, radšej sa nechám oslovovať murín. No. Uvážte sami, či som rasista, lebo viete, odkedy ma tak označil môj vlastný (teraz už bývalý) frajer (mimochodom murín, ehm...černoch), tak mi to začína byť dosť jedno. 

Lenže on to nerobil z objektívnych dôvodov (to je napríklad, že sa smejem ako pominutá na politicky nekorektných vtipoch typu "I hate it when I loose my black friend in the dark" - ale skúste povedať že vám to nepripadá vtipné! Kto už zažil party s černochmi, vie o čom hovorím, je v tom oveľa viac pravdy než hostilného humoru.) ale iba keď bol naštvaný. Na mňa. Ale to patrí inam, ne na tento blog, takže vráťme sa k tým murínom v košeli. (Inak musím ešte povedať, že černoši velice radi nosia biele oblečenie, len to tak svieti, je to strašne smiešne, keď sa nad tým zamyslíte v súvislosti s iným fenoménom, a to dark types, teda gotici, ktorí sú bledí jak stena ale milujú čierne handry.)

Keďže som gazdinka a nemám život (ale piču, ale dnes som proste doma), tak dnes večer pečiem dva druhy koláčov. Okrem toho mám aj inú zmenu - rozhodla som sa pre návrat ku koreňom a tento raz sú oba recepty z kuchárskej knihy a ne z internetu. Viete, recepty na nete sú super (hlavne je to super, keď máte nejakú robotu a chcete sa zajebávať a už ste pozreli fejs aj mail aj všetky stránky kde máte vytvorené konto), ale kniha je kniha. Konkrétne som prelistovala Basic Party, čo je najúžasnejšia kuchárka všetkých čias (máme aj Basic talianskej kuchyne, týchto kníh je celá rada, ale nie všetky sú preložené a teda sa dajú zohnať na Slovensku), lebo sú v nej krásne obrázky, vtipné texty a všelijaké rady a mikropríbehy okolo.

OMFJ (oh my fucking Jehova, ako hovoria Svedkovia), už som sa nejak rozpísala a vy tu nejste kvôli mojim kecom, ale kvôli mojim receptom, že? Tak sorry, ale ja tu ne len hosťujem, móžem si to dovoliť. My sme tu doma!)

Receptík som mierne upravila, kto chce pôvodný, tak: SCHINHARL, Cornelia; DICKHAUT, Sebastian: Murín v košeli. Žiadny rasizmus - je to čokoládový puding zahalený v bielom. In: Party a jej basic. Gräfe und Unzer, Mníchov 2001, S. 147

Potrebujete (4 porcie):

• 100g čokolády na varenie (to je jedna tabuľka, víme)
• 2 vajcia (mali ísť 4, lenže už som všetky minula, ja som ako vajcový terminátor, proste v mojej blízkosti také vajce nemá šancu, jedine teda...presne, jedine že by šlo na vander)
• 40g masla
• 40g práškového cukru
• štipka mletej škorice
• 50g sekaných mandlí (mne už vybrali mandle keď som bola malá a odvtedy si musím kupovať balené v obchode)

Na košeľu:

• 150g smotany na šľahanie
• mletá škorica

Postup:

Najprv si oddelíte bielky od žĺtkov, vyšľaháte tuhý sneh a jebnete do chladničky. Medzitým si vymiešate žĺtky s cukrom. Medzitým (všetko súčasne, ako pre skúsené Magdy!) (Magdy Dobromily Rettigové, viete...vy čo ste tu noví, ona je taký môj vzor a postupne sa na ňu začínam podobať, lebo tým vypekaním akurát tlstnem.) si roztopíte maslo s čokoládou (jebem ti riť, aby som sa ondila s vodným kúpeľom, obyčajne to robievam, ale dnes sa mi fakt nechcelo) a pridáte do tých žĺtkov cukrových. Pridáte škoricu, mandle a pekne vymiešate a potom pomaly primiešavate sneh, aby vám to neopadlo, veď vy viete, nejste blbí (či?).

Zmes (sme skoro ako na fyzike!) rovnomerne rozdelíte do štyroch zapekacích misiek (ešte že ne Petriho misiek...inak videli ste takú niekedy? A viete kto je ten Petri? Ja osobne teda ne, na fyzike - či chémii, či čoho sa to týka - som nikdy nedávala pozor, mala som vždy dosť roboty s inými záležitosťami). 

Vy kto máte zapekacie misky, tak predpokladám že viete ako sa používajú, vy čo ne a neviete, tak ja vám to vysvetlím (vidíte tú udicu, čo vám dávam? Žiadna ryba!): Zapekacie misky z neznámych dôvodov musia byť v plechu naplnenom vodou (ne do plna, len tak trochu). Tak ich treba dať do rúry.

Keď ste toto všetko zvládli (robota asi na pol hoďky), strčte do rúrky na 60min/180°C.

Keď to budete podávať, vyšľaháte šľahačku (pridáte trochu škorice) (mali sme voľakedy strašne škaredú mačku, ktorá sa volala Škorica, ale ju by som nedávala do šľahačky, aj keď nemyslím, že by sa tomu bránila) a kydnete na murínov, to je ako tá košeľa. Mne sa síce s černochmi spájajú iné asociácie, ale kto chce, tak si to môže aj takto predstavovať... (Foťky budú zajtra, teraz je už moc tma na fotenie, deti.)

Biskupský chlebík

Jeden z najfamóznejších koláčov všetkých čias, ktorým sa štopujem dovtedy, kým mi nevylieza ušami a nevládzem sa už pohnúť, iba ležím na pupku hore pupkom (samozrejme) a odfukujem. Dnes sme piekli s mamou (želala si byť spomenutá) a verte-neverte, na jej podnet. Dúfam že jej týmto teraz vylepším reputáciu jakožto nevariacej matky, lebo keď sa jej chce tak to stojí za to. Potom som aj zistila, prečo začala hrabať v skrinke hneď zrána...ona totiž tatovi sľúbila že mu upečie koláč za jeho nenahraditeľnú pomoc pri vŕtaní, lepení, alebo čo to vlastne včera robili v tom byte. A na dne Pandorinej skrinky našla kandizované ovocie (možno už aj po záruke), takže voľba bola jasná.

Pome na vec.

Potrebujete:

• 6 vajec (veru veru...v dnešných časoch sa na to rovno vyserte ak nejste ochotní investovať, slépky zleniveli)
• 1 hrnček kryštálového cukru (vidíte, navyše je hrnčekový!)
• 2 hrnčeky polohrubej múky
• 1 vanilkový cukor
• 1/2 prášku do pečiva
• 1/8 masla (divný údaj)
• chujoviny: mandle, lieskovce, čokoláda, hrozienka, kandizované ovocíčko

Postup:

Najprv vymiešate žĺtky s cukrom (všetkým cukrom, aj vanilkovým) a maslom. Potom si vyšľaháte sneh. No a teraz príde tá divná časť, s ktorou sa nestotožňujem - pomaly primiešavate múku (zmiešanú s práškom do pečiva) a tie sajrajty (akože orechy a tak, tiež už zmiešané dokopy) do tých žĺtkov. A keď to začne byť voláke husté (tak nebudete na cesto hučať že "čo si hustý, čo si hustý, chceš na piču?!") tak pridáte trochu snehu. Ale to vám nepôjde, to mi verte, bude to aj tak suché a husté a bude to na prd, tak potom môžte pridať trochu teplej vody ("Taký nejaký Vierin zlepšovák, podľa mňa tam voda ísť nemá..." "Len ju tam daj, pozri na to jaké to je nahovno."). Potom vám to pôjde super a sneh si môžte nechať nakoniec a podmiešať ho...ehm, nakoniec.

Toto je dávka do dvoch srnčích chrbtov (Bambiho mama a Bambiho tato), ktoré samozrejme musíte vymastiť a vysypať hrubou múkou (ale vy ste šikovní a už ste sa všeličomu priučili). Do trúby to strčte na 45 min. na 180°C. Je to delikatesa. Cha.

Orechové knedličky do polievky

Pre poriadok - už som ich sem raz písala, v príspevku o zeleninovom vývare, ale aby to nebol bordel na kolečkách, moje (medzitým vylepšené) knedličky si zaslúžia vlastný post. A hlavne preto, aby ma gúgel  vyhľadal, lebo ja som samožer a teším sa keď mi stúpa návštevnosť. Na to že mám 11 čitateľkov, ktorí sa nehanbia za status pažroša, je celkom popiči, že za včerajšok (napríklad) tu bolo 61 ľudí (nebojte, oni sú tiež pažroši, len nechcú aby ste to vedeli!). Hohó.

Tie knedličky sú vegetariánska verzia pečeňových (nemáme pečeň - moja je moc tvrdá a ešte ju budem potrebovať keď sa pôjdem najebať po štáckach).

Potrebujete:

• 30g margarínu (hlavne ne viac, lebo potom je to mastné a také bluéééh)
• 2 vajčiská
• strúhanka (přiměřeně)
• 5 PL mletých vlašských orechov (sú na to lepšie než mandle)
• soľ, čierne korenie a muškátový orech (čuduj sa svete, našla som ho!)

Postup:

Najprv roztopíte maslo a necháte ho trošku vychladnúť, potom doňho vmiešate dve roztrtkané vajcá. Osolíte a okoríte, prisypete orechy a potom dosypete toľko strúhanky, aby z toho bola hustá homogénna zmes. Z nej by sa po správnosti mali robiť guľky, ale ja som to proste hádzala do polievky z lyžice prstom...viete si to predstaviť? Budú z toho síce megaknedle, ale nevadí. Foťka príde, teraz sa idem najesť ak dovolíte. Btw, dnes sa tešte, bude aj biskupský chlebík.

Lievance bez kysnutia

Lebo načo budeme čakať hodinu na nejaké cesto, keď to môže byť hneď. Že. Toto sú lievance bez droždia, pre lenivé gazdinky a pre moju mamu, lebo ona práve kvôli spomínanému droždiu by nemala chuť piecť. A mne je to jedno (ja mám v hlave okno) ale tiež keď si môžem vybrať, tak jednoduchšie. A okrem toho, aspoň vás nebude nafukovať a nebudete prdieť. Výhoda, hlavne takto na sviatky. Btw práve ma napadlo, že dnes je pôst a hneď som sa potešila že sa ma to netýka, lebo vďaka Bohu (!!!) nejsom katolíčka. (Chacha, dúfam, že ste si všimli tú iróniu a taktiež dúfam že moji katolícki pažroši kvôli tomuto vtipu neopustia moje rady. Voje. Čiže, hádam neodpadnú od viery.) (Keby ste chceli vedieť, čo sú voje, tak mi napíšte komentár.) Nuž, poďme na lievance, lebo už vidím jak zívate.
 

Potrebujete:

• 325g polohrubej múky
• 300 ml mlieka (asi, ale asi aj trošku viac)
• 8-9 PL (kokosového) oleja
• 2 vajčiská (v dnešnej dobe keď vajčiská zdraželi a navyše majú tendenciu nechať sa zmaľovať a ujsť na vandrovku je to veľmi opovážlivý údaj)
• 3 PL kryštálového cukru
• 1 vanilkový cukor
• 1 prášok do pečiva

Postup:

Najprv zmiešate suché veci, potom pridáte mokré a z vajec môžte spraviť sneh (neviem či je to lepšie alebo horšie, ale ja som sneh robila).

No a potom sa s tým budete sto rokov trtkať, kým ich urobíte, lebo to je vám nejaké husté cesto a tak, ale aspoň sa dajú robiť tri naraz, ale to podľa toho akú veľkú máte panvu. A to je vše přátelé. Ozdobiť si ich môžte čím chcete, ja som použila džem, tvaroh a kyslú smotanu a na vrch tie chujoviny, ale poviem vám, osobne mám najradšej hojne to zaliať čokoládovým sirupom, lebo keď už kalorická bomba, tak poriadna.

A to bol prosím pekne iba dezert, lebo na obed sme mali marinované kura (ktoré som nefotila, for gawd´s sake, lebo načo zasa) - včera v noci som totiž vyrábala dve marinády, aby každý mal to čo chce, keď už je ten pôst.

Horčicová marináda s bylinkami

Dneska si gazdujem, lebo všetci sú v prdeli a mňa poverili varením. Ešte aj fotri sú v bare... Smutné. Smutné pre mňa teda. Ale zajtra okrem kuraťa, ktorého je naloženého v ladničke na mrte (vlastne dobrých sedem - osem porcíí, keď sa to rozdelí) mám v pláne spraviť lievance. Ľahké lievance, nekysnuté, žiadny problém. Uvidíme. Možno palacinky, crepes, ako sa dnes módne hovorí. (Inak máme cesto na palacinky v prášku, rok po záruke, ktoré mama kupuje neviem načo, keď vlastne je úplne ľahké spraviť to z múky. Nevadí.)

No a na tú bylinkovú marinádu potrebujete:

• 4 lyžice olivového oleja
• 5-6 strúčikov cesnaku
• 2-3 lyžice medovej horčice
• sušená pažítka
• sušený kôpor (nevedela som čo to je, lebo to je nemecká korenička a trošku sa mi to presypalo...ale viete, vôbec nie je isté že to bol naozaj ten kôpor)
• bazalka (mrazená, ale inak všetko ostatné je len sušené, lebo zatiaľ žiadne čerstvé byliny nemáme a nevedeme)
• tymián
• majorán
• biele korenie
• saturejka

Asi. Možno som aj dačo zabudla...ale, neni to jedno? Aj tak som si ju vymyslela.

Veľkonočný príspevok

To sa hodí, lebo tieto vajcá asi na vander nepôjdu. (Btw, tešíte sa na Veľkú Noc? Folklórny súbor Domina vám dá korbáčom po vajci.)

Medová marináda II.

Ja uznávam, že vykrádať sám seba je úbohé (ako napríklad Smokie s ich velehitom Alice, who the fuck is Alice), LENŽE - ja inú než medovú marinádu neviem (zatiaľ!) a ešte aj tú jednu som doplietla, takže je trošku iná. Foťka bude zajtra, lebo teraz je len surové maso namočené v tom a vypadá to čudne (a inak celkovo to je nejaké riedke, teda redšie než to bolo keď som ju urobila, tak neviem čo sa s tým deje).

Potrebujete:

• med (akurvátne, asi dve mrtné lyžice - jakože veľkou lyžicou, jakože literárny humor toto)
• 2 lyžice olivového oleja
• 1 lyžica balzamikového octu (neviem prečo)
• 1 lyžica sójovej omáčky
• 2 strúčiky cesnaku
• biele korenie
• červená paprika
• soľ
• tymián
• saturejka
• drvený cesnak (fakultatívne)
• sušená pažítka
• šalvia (tuším)
• správne, proste hocijaké korenie, ktoré vám ruky podá

Zmiešate, namočíte do toho maso a vyčkáte času ako hus klasu a potom si s tým robte čo chcete.

Tak ako som sľúbila (a ja nejsom Fico, ja svoje sľuby plním, teda väčšinou), tu máte foťku kuraťa, lenže kuraťo je čo? Vždy rovnaké...takže vám to moc nepomohlo, ale aspoň to tu neni také pusté, ako Pusté Úľany. Mimojazdom, dávam vám sem aj fotku mojej poobednej kávy, ne kvôli káve (aj keď to velice dobrá Lavazza káva z kávovaru, možno ste taký videli v americkom filme), ale kvôli tomu, aby ste mi mohli závidieť Beatles hrnček. Aj keď neni mój, ale fotrovský, ale je to darček odo mňa na Vánoc. (Čo už poteší prestarnutých v najlepšom veku rockerov viac, než niečo užitočné do domácnosti s designom nefalšovane rock´n´rollovým? Nič.)

A inak, ryžu som robila na kokosovom oleji (myslím že by sa mal dať zohnať aj tu, lebo som našla kopu internetových odkazov o tom ako je to hovadsky zdravé, takže Bukovský to doma určite chce mať a trh sa mu preto určite snaží vyhovieť...či nefunguje to tak?) a je to hrozne dobré.

Pudingový koláč s banánom

Alebo pudingový banánový? Alebo banánový pudingový? Alebo banánový s pudingom? Ach, ťažko mi je rozhodnúť sa, ale vybrali sme si cestu života tŕnistú a načim nám je ísť už len napred. Alebo tak nejak.

Tento koláč som onehdy stiahla z netu, ani neviem odkiaľ, takže sa môžem autorke poďakovať len anonymne, ale je fakt lepší než sa zdá, vlastne je maximálne popičózny. A hovadsky ľahký. Som napiekla. (Používam súčasný slovník a tým sa približujem mládeži!)

Potrebujete:

• 1 lístkové cesto
• 1 vanilkový puding
• 0,5l mlieka
• 4 banány
• 4 PL kryštálového cukru
• 2 PL strúhanky
• 1 škoricový cukor
• mleté orechy (alebo nasekané)

Postup:

Rozvaľkáte lístkové cesto a natrepete do vymastenej tortovej formy. Nakrájate banány na polky a poukladáte na cesto. Uvaríte hustý puding s tromi lyžicami cukru a za horúca vylejete do formy. Celé to posypete pripravenou zmesou z lyžice cukru, jedného škoricového a tej strúhanky a strčíte do trúbky na konštantný čas asi 30 min. na 180°C. Alebo tak nejak. Je to mrte dobré, len musíte počkať kým to vychladne a pudinček stuhne, lebo inak to móžte leda lyžičkou vyžierať.