...aneb jak ona Magda Dobromila Rettigová...

Dnes som uvažovala, či vôbec má zmysel robiť blog o varení, keď ja sa stále kŕmim cestovinami s pestom z obchodu. Veď to by ma fakticky hanba fackovala (nie nie, ešte stále nie som vo fáze že ja fackujem hanbu, ale už je to na dosah...ehm, ruky), keby som dačo také postla.

Ale dneska som sa snažila a stála som pri sporáku pol dňa. Z nudy a od radosti, že sa mi fotrovci vrátia (v 14 by som si radšej nechala odhniť obľúbenú časť tela, než toto vysloviť, ale vidíte, starnem a veci sa menia a za chvíľku už budem blogovať ako tie dobré ženy na SME a uverejňovať také tie že - 3 roky - mama vie všetko, 16 rokov - mama je z iného sveta, 54 rokov - rada by som sa na to spýtala mojej mamy...chápete, toto je skrátená verzia toho čo ste už určite čítali, ale hádam ešte nie tak skoro budete čítať u mňa...či?).

Takže keď už si tu tak žijem, sama samička, opustená ako los (losy sú vždy zobrazované samotné, všimli ste si?), sama ako prs (to neni preklep), tak som sa rozhodla, že našim navarím mrte jedla, nech sa tešia keď prídu. Okrem toho veselo míňam ich prachy a kupujem si všetko možné, čo by som si inak musela za vlastné a ešte aj jazdím na fotrovom aute, na jeho benzín a navyše som ho dochrámala...tak uznajte, taký obedík a sme si kvit. (Všakže.)

Ale k veci, lebo na kecy mám ten druhý blog. (Fotky prídu zajtra...naozaj prídu, ne jak tie sushi čo som sľubovala, lebo to sa mi potom nechcelo fotiť, aj tak vyzeralo presne tak isto ako to prvé...inak dnes som volala s drahým oteckom a on že teda dá sushi ešte niekedy druhú šancu, no neni to od neho milé?)

Zeleninková (ako by povedala Chantal - leguminózna) polievka (trošku trapas...ale nech je to kompletné) (to nejsú farby reggae, ale zeleniny, vy!)

• dve mrkvy veľkosti menšieho penisu (a dosť tenkého...vlastne taký tenký a dlhý by bol, jeden z toho zakrivený...ok, prestaňme asociovať)
• hrsť mrazeného hrášku (ale asi viac)
• zvyšok konzervy kukurice (asi polka, druhú polku dajte do šalátu, alebo bárskam)
• 1 vajce (pozor, nech neodíde na vandrovku, dneska som si tú rozprávku čítala na nete a išla s ním aj kačka, kôň, byvol, rak, kohút a iné...)
• a teraz to prííííde: 2 kocky ľubovoľného bujónu (som ja ale gazdinka, čóóó)
• jasné, aj lyžičku vegety dávam, my máme takú špeci drevenú lyžičôčku na vegetu

No a kto ešte nikdy nevaril polievku, nech improvizuje a zaspomína ako to robieva jeho mať a keby dačo, tak proste dajte trošku masti do hrnca, hoďte zeleninku, opražte a keď už so moc syčí, dolejte asi liter a štvrť vody (na jeden liter sú podľa mňa dve kocky bujónu priveľa, aj keď v návode na obale píšu že jedna je na pol litra...ale buďme anarchisti a uvarme to jak punkáči!)

To nechajte zovreť a keď to vre, jebneme do toho bujón, hej? A to sa bude variť...no, vlastne neviem, vypnem to keď už neviem vydržať od hladu, ale tak cca 20-30 minút? Či? Proste keď je mrkva mäkká, heh. Jáj a tesne pred koncom tam dajte to vajce, alebo asi aj dve, lebo to sa mi zdalo že je ho nejak málo. Alebo slížiky, alebo nič, ak máte delenú stravu. (Skvelá polievka, varím si takú už dva týždne a ešte sa mi neprejedla. A vždy dám iný bujón, nech neni taká istá, haha.)

Slané palacinky so špenátovou plnkou (to už znie lepšie, však)
"Což takhle dát si špenát..." (Som si trochu zanôtila a pokračujeme.)
Na plnku treba:

• jedno balenie mrazeného špenátu, myslím že mal 450g (ak ste čakali čerstvý, je mi lúto) (naschvál lúto s tvrdým L, som Blaváčka, móžem si to dovoliť)
• dve mladé cibuľky (heh, aj ten týpek z Harleya nás volal cibuľky) (ale ne nás samozrejme ideme variť!) (všímajte ten nemecký slovosled, načisto mi už hrabe)
• dva strúčiky cesnaku
• dve vajcá (jedine že by odišli na vandrovku, s tým prvým) (a s koňom a byvolom a kohútom a kačkou...inak nezdá sa vám že príliš veľa zvierat začína na K?) (len chlap začína na CH, haaaahaaaahaaaa)
• vegeta, čierne korenie, červená paprika a bársjaké iné korenie

To všetko nakydáte do kastróla (ha, konečne môžem použiť slovo kastról, ono je nejaké podceňované a poddimenzované, určite neni preexponované) a varíte, neviem ako dlho, návod ako variť špenát je inak na obale (ale ja som ho vyhodila), tak cca 10-15 min, ja neviem, lebo sa vždy zabudnem pozerať na hodiny a potom len tak odhadujem a medzitým robím sto iných vecí tak to vypnem až keď sa mi zdá že už to je hotové.

Potom upečte palacinky, podľa svojho alebo iného receptu, ak chcete, tu je moje univerzálne palacinkové cesto (je neutrálne a dá sa použiť aj slaná aj sladká plnka, aspoň ja nejsom zvyknutá na cesto s cukrom, takže ja nemám problém...aj tak mi vadia presladené a presolené veci).

Toto je dvojitá dávka a výjde to presne na tú plnku, zostanú vám asi dve-tri-štyri palacinky ktoré do seba pažravo môžete natlačiť s džemom, tak ako ja dnes, aj keď ste predtým mali plnohodnotný obed (hej hej, lebo ja som si dneska piekla kura s hranolkami a aj šalát som si spravila, mrte šalátu a zežrala som ho skoro celý a skoro som pukla, uf).

• 200g hladkej múky
• 4 vajcá (už si odpustím tie kecy o vandrovke)
• 500ml mlieka (ale ak ste sami, zas vám zostane mlieko jak mne a keď nemáte mačku, veru neviem jak ho spotrebujete...budete museť spraviť štvornásobné množstvo palaciniek)
• 4 lyžice oleja (ale jakože né olivového, chápeme sa...)
• štipka soli

Vymiešame, necháme odstáť 15 min a potom si zúfame že tam sú hrudky a kurvy nechcú zmiznúť... (ale zistila som že keď to dáte na panvu, tak taká hrudka sa normálka upeče a nič). No a potom klasickým postupom spravíme tie lapacinky (si pamätáte ten vtip? Bol hrozne dlhý o nejakom Jožkovi ktorý chcel palacinky a vždy povedal lapacinky tak ho z obchodu poslali preč a už neviem akú to malo pointu, ale asi to bola strašná blbosť. Pamätám si, že mi to rozprávala nejaká kamoška v parku a sedeli sme vtedy na strome. Teraz by som sa na strom nevytrepala ani omylom, lebo riť by ma ťahala dolu...) a pritom zajebeme sporák (palacinkové cesto ide kurevsky ťažko dole...aj Savo s tým malo problémy).

Hotové lapacinky naplníme špenátom a zarolujeme a dáme do chladničky na horšie časy. Spôsob servírovania musím vymyslieť za noc a zajtra doplním, aj s fotkami. (Prisámpiču!)

Francúzsky quiche (čítať kiš prosím vás!)

Najľahšie jedlo na svete a je to mrte dobré. Neviem či nejaký Francúz niekedy robil presne takýto, ale Chantal tvrdí že tam môžete dať hocičo, je to slaný koláč, tak niečo slané najlepšie a je to vlastne ako keď psíček a mačíček piekli tortu. (Náš mačíček na mňa dneska srdcervúco mňaukal tak som tej zmyji malej nasypala žrať a ona si dá dve granule? Pche.)

• lístkové cesto
• kyslú smotanu (lepšie by boli dve, mala som iba jednu jedinkú)
• eidam (asi tak 230g som mala)
• vajcá...neviem koľko, ja som dala dve (kks, to je ale spotreba vajec u mňa)
• korenie, soľ
• prípadne niečo iné, čo vás napadne, ale ja už som nič nemala (strašne dobré sú rajčiny pokrájať  a dať do cesta len tak)

Lístkové cesto vyvaľkáte, alebo proste nejakým spôsobom roztlačte do tortovej formy (vymastenej, logo ty kokso) a na to vylejte všetko ostatné. Ale predtým tie veci zmiešajte! (Nezdá sa vám, že chaosím, že?)

Dajte piecť, cca na 25 min.

Je to popiči dobré, už som to ochutnala!

A to je vše přátelé...tádidádidádi-tárarara! To je konec.