Zemiaková mliečna polievka

Trochu začínam veriť, že si varím dosť divný stuff, lebo ľudia mi pozerajú do hrncov a tvária sa čudne a hovoria veci, ktoré nechcete počuť (napríklad "zemiaky a mlieko??? To som ešte nikdy nevidel...").

Tak ja neviem, ale veď to podľa mňa hádam ani neni naša tradičná poliefka, či? Keď je, tak aspoň sa máme čím chváliť, lebo mne veru chutila (dala som si hneď dve porcie) a aspoň mi ju nikto nezežere.

Tak pome na vec.

Suroviny:

• cibuľka (neviem koľko, podľa toho akú ju máte veľkú, chacha...ja som z mojej ukrojila iba štvrťku, lebo je väčšia než tenisová loptička)
• zemáky, prirodzene (mala som už len tri, to je tak akurát na liter poléfky)
• 1 hrnček mlieka
• lyžica múky
• voda (haha)
• olej
• soľ
• rasca (nemám, aj tak je dobrá, dala som mleté čierne korenie)

No deti, najprv si pokrájate cibuľku (alebo necháte chlapa krájať, ako som to spravila ja) na minikúsky a opražíte na oleji. Potom pokrájate krumple na kocky a jebnete do hrnca a ďalej oprážate. Keď už to syčí a ryčí a dymí (ale zas ne do čierna), dolejete vody (bajočko). Posolíte. Pokoreníte. Vyčkáte času, ako hus klasu (boha, dala by som si pečenú hus, namiesto toho sa tlačím želatínovými cukríkmi s kyslým cukrom, ktoré sa mi lepia na zuby) a keď sú zemiaky mäkké (to slovo ma fascinuje, že sú v ňom dve K. Načo??!!), rozmiešate v hrnčeku mlieka tú múku a zalejete polievku. Ešte trochu povaríte nech zhnustne. (Práve som si všimla že tu mám ZHNUSTNE, ako keby sa s ňou malo stať niečo hnusné. Niečo hnusne husté.) (Mne moc nezhustla, asi by bolo treba vác múky, alebo inú múku, ale tu majú len jeden druh a upodozrievam ich že to je hladká.)

A máte.