Marhuľový posúch

Ak Boh dá a neskapem, nebude to posledný koláč čo som kedy upiekla. Z tohto hľadiska by to bola hovadská škoda...viete, ešte sa chystám na Schwarzwälder Kirschtorte a to neni ešte moja najväčšia výzva. Takže kto by prišiel mojou smrťou skrátka? Vy, deti moje. Lebo kde by ste potom hľadali recepty? A nechoďte na mňa s wikipédiou, tam sa sťahujú seminárky. Chacha.

Tento rok našťastie nepomrzlo všetko ovocie, takže zrejme nás nečaká sedem suchých rokov ako tých Egypťanov (len neviem už kto im to predpovedal, to sa spýtajte Chantal). Mali sme aj čerešne, šak viete a máme aj marhule (a mám taký vodojem že práve z nich sa mi vychádzala koža...vidíte? Moje telo už nie je zvyknuté na čerstvé ovocie bez dusíkatých hnojív. Smutné. Do plaču.)
Ale k veci.

Taký posúch z kysnutého cesta sa u nás nerobieva, lebo moja mama nemá chuť/čas robiť kysnuté cesto. Ak ste nadobudli pocit, že moja mama v kuchyni veľa času netrávi, ste na dobrej stope...ale zase variť vie, keď sa jej chce. Preto musím prevziať túto časť domácnosti do vlastných papŕč, inak by sme mali iba jedlá čo sa robia max pol hodinu. Ale aby som jej nekrivdila, to bol jej nápad robiť kysnutý posúch! Tak vidíte.

Na posúch nasledovnej veľkosti (aj keď to vraj mali byť dva tenšie, ale ja som to jebla na plech skôr než sa matka odtrhla od počítača...) potrebujete:

• kvások:  1 kocka kvasníc (sama považujem kvasnice za niečo odporné - aj ten názov, aj samotnú konzistenciu aj zápach), 2 lyžice kryštálového cukru (to je vraj jasné, že kryštálový...ale ja som to nevedela...), 2 lyžice polohrubej múky a přiměřeně mlieka (v recepte je 1 a 1/2 dl, ale ja som to tam dala bajočko a potom sa stalo to, že matka penila, že vraj to je veľa...ale nebolo, asi)
• 700g polohrubej múky (mrte, čo??)
• 120g kryštálového cukru
• štipka soli (ale toto je vlastne z dvoch dávok, tak možnože aj dve štipky)
• 160g Helia (akože dosť čudný údaj...asi je lepšie to dať maslo na pečenie, lebo hélium sa dosť ťažko zháňa, chacha)
• mlieko (na podlievanie a vraj sa nesmie utopiť mlynár...na to že drahá matka nepečie, vie celkom dosť o ľudovej slovesnosti týkajúcej sa kuchyne)

Tak kvások nechajte vykvasiť (hehe) a potom zarobte cesto a viete jaká babračka je s kysnutým cestom, treba ho máchať a potom nechať (čas na Facebook) a potom zasa máchať a neviem čo, ale poviem vám, my sme sa s ním až toľko neondili, aj sme ho akože máchali a nechali a máchali a potom sme ho nechali celkom dlho tak, lebo mať išla pracovať (nebojte sa, workoholizmus nie je dedičný, pozrite na mňa) a ja na fejs.
Potom som si naňho spomenula, tak som ho ešte premáchala (neviem ako sa to odborne volá, keď sa jebkáte s kysnutým cestom) a potom som dala vyhriať rúru asi na 180°C.
Cesto som rozcapkala na plech (vymastený!) a drbla na to nejaké marhule (mrte marhúľ) a samozrejme aj posýpka musí byť! (Nebudem sa tu nahlas zmieňovať že moja drahá mať by sa na posýpku vysrala...ale teraz si ju velice pochvaľuje.)
Na posýpku treba:

• 100g hrubej múky
• 100g práškového cukru
• 100g masla (normálneho, žiadnej hery, alebo hélia...aj keď raz som robila posýpku aj z hery tuším)

Viete ako sa taká posýpka robí? Všetko dáte do misky a maslo roztopte a vylejte tam a potom to prstami tak rozbabrite, kto sa rád rýpe v jedle, tak by mal robiť posýky, lebo to je presne taká robota.
A prsty oblízať, je to mrte dobré. (A umyť...ale toto neni blog o hygiene, že.)

No a pečte to, kým to nebude hotové...ja som vôbec nepozerala na hodiny (to je taký môj problém, vždy keď varím, zabudnem sa pozreť a potom to musím tak odhadovať, ale zatiaľ som nič extra nepokazila, len ryža je niekedy nedovarená...alebo cestoviny rozvarené). A tak.
A inak to neni moc sladké, mohol by sa tam dať ešte aj škoricový cukor, na vrch. Posypať. Chápete?
Je to inak popičózne, tak ne že sa mi udlávite! =)