sobota 30. júla 2011

Edit

Priatelia, máte tu fotky toho výborného jedla, v hroznej kvalite, lebo mamin skvelý foťák sa pokazil (vydržal presne dva roky, super ne? Je to Sony, keby ste chceli vedieť, presne ako môj comp Vaio, ktorý je prijebaný a foter dnes zahlásil, že už v živote v Sony nič nekúpi...a ja si myslím to isté) takže to je odfotené mojím starým...no nič moc, ale aspoň si to môžete pozrieť. =)
Aha a polievku som nefotila, lebo to je obyčajná zeleninová polievka, to viete jak vypadá, a inak - jedno vajce stačí a hrášku tiež bolo dosť, len sa to usadilo dole, preto sa mi nabralo menej a zdalo sa mi že treba pridať. Ale šak dajte si tam čo chcete, heh.
Ja idem k babke, lebo zajtra odchádzam na západ. Páááá!

štvrtok 28. júla 2011

...aneb jak ona Magda Dobromila Rettigová...

Dnes som uvažovala, či vôbec má zmysel robiť blog o varení, keď ja sa stále kŕmim cestovinami s pestom z obchodu. Veď to by ma fakticky hanba fackovala (nie nie, ešte stále nie som vo fáze že ja fackujem hanbu, ale už je to na dosah...ehm, ruky), keby som dačo také postla.

Ale dneska som sa snažila a stála som pri sporáku pol dňa. Z nudy a od radosti, že sa mi fotrovci vrátia (v 14 by som si radšej nechala odhniť obľúbenú časť tela, než toto vysloviť, ale vidíte, starnem a veci sa menia a za chvíľku už budem blogovať ako tie dobré ženy na SME a uverejňovať také tie že - 3 roky - mama vie všetko, 16 rokov - mama je z iného sveta, 54 rokov - rada by som sa na to spýtala mojej mamy...chápete, toto je skrátená verzia toho čo ste už určite čítali, ale hádam ešte nie tak skoro budete čítať u mňa...či?).

Takže keď už si tu tak žijem, sama samička, opustená ako los (losy sú vždy zobrazované samotné, všimli ste si?), sama ako prs (to neni preklep), tak som sa rozhodla, že našim navarím mrte jedla, nech sa tešia keď prídu. Okrem toho veselo míňam ich prachy a kupujem si všetko možné, čo by som si inak musela za vlastné a ešte aj jazdím na fotrovom aute, na jeho benzín a navyše som ho dochrámala...tak uznajte, taký obedík a sme si kvit. (Všakže.)

Ale k veci, lebo na kecy mám ten druhý blog. (Fotky prídu zajtra...naozaj prídu, ne jak tie sushi čo som sľubovala, lebo to sa mi potom nechcelo fotiť, aj tak vyzeralo presne tak isto ako to prvé...inak dnes som volala s drahým oteckom a on že teda dá sushi ešte niekedy druhú šancu, no neni to od neho milé?)

Zeleninková (ako by povedala Chantal - leguminózna) polievka (trošku trapas...ale nech je to kompletné) (to nejsú farby reggae, ale zeleniny, vy!)
  • dve mrkvy veľkosti menšieho penisu (a dosť tenkého...vlastne taký tenký a dlhý by bol, jeden z toho zakrivený...ok, prestaňme asociovať)
  • hrsť mrazeného hrášku (ale asi viac)
  • zvyšok konzervy kukurice (asi polka, druhú polku dajte do šalátu, alebo bárskam)
  • 1 vajce (pozor, nech neodíde na vandrovku, dneska som si tú rozprávku čítala na nete a išla s ním aj kačka, kôň, byvol, rak, kohút a iné...)
  • a teraz to prííííde: 2 kocky ľubovoľného bujónu (som ja ale gazdinka, čóóó)
  • jasné, aj lyžičku vegety dávam, my máme takú špeci drevenú lyžičôčku na vegetu
No a kto ešte nikdy nevaril polievku, nech improvizuje a zaspomína ako to robieva jeho mať a keby dačo, tak proste dajte trošku masti do hrnca, hoďte zeleninku, opražte a keď už so moc syčí, dolejte asi liter a štvrť vody (na jeden liter sú podľa mňa dve kocky bujónu priveľa, aj keď v návode na obale píšu že jedna je na pol litra...ale buďme anarchisti a uvarme to jak punkáči!)

To nechajte zovreť a keď to vre, jebneme do toho bujón, hej? A to sa bude variť...no, vlastne neviem, vypnem to keď už neviem vydržať od hladu, ale tak cca 20-30 minút? Či? Proste keď je mrkva mäkká, heh. Jáj a tesne pred koncom tam dajte to vajce, alebo asi aj dve, lebo to sa mi zdalo že je ho nejak málo. Alebo slížiky, alebo nič, ak máte delenú stravu. (Skvelá polievka, varím si takú už dva týždne a ešte sa mi neprejedla. A vždy dám iný bujón, nech neni taká istá, haha.)

Slané palacinky so špenátovou plnkou (to už znie lepšie, však)
"Což takhle dát si špenát..." (Som si trochu zanôtila a pokračujeme.)
Na plnku treba:
  • jedno balenie mrazeného špenátu, myslím že mal 450g (ak ste čakali čerstvý, je mi lúto) (naschvál lúto s tvrdým L, som Blaváčka, móžem si to dovoliť)
  • dve mladé cibuľky (heh, aj ten týpek z Harleya nás volal cibuľky) (ale ne nás samozrejme ideme variť!) (všímajte ten nemecký slovosled, načisto mi už hrabe)
  • dva strúčiky cesnaku
  • dve vajcá (jedine že by odišli na vandrovku, s tým prvým) (a s koňom a byvolom a kohútom a kačkou...inak nezdá sa vám že príliš veľa zvierat začína na K?) (len chlap začína na CH, haaaahaaaahaaaa)
  • vegeta, čierne korenie, červená paprika a bársjaké iné korenie
To všetko nakydáte do kastróla (ha, konečne môžem použiť slovo kastról, ono je nejaké podceňované a poddimenzované, určite neni preexponované) a varíte, neviem ako dlho, návod ako variť špenát je inak na obale (ale ja som ho vyhodila), tak cca 10-15 min, ja neviem, lebo sa vždy zabudnem pozerať na hodiny a potom len tak odhadujem a medzitým robím sto iných vecí tak to vypnem až keď sa mi zdá že už to je hotové.
Potom upečte palacinky, podľa svojho alebo iného receptu, ak chcete, tu je moje univerzálne palacinkové cesto (je neutrálne a dá sa použiť aj slaná aj sladká plnka, aspoň ja nejsom zvyknutá na cesto s cukrom, takže ja nemám problém...aj tak mi vadia presladené a presolené veci).
Toto je dvojitá dávka a výjde to presne na tú plnku, zostanú vám asi dve-tri-štyri palacinky ktoré do seba pažravo môžete natlačiť s džemom, tak ako ja dnes, aj keď ste predtým mali plnohodnotný obed (hej hej, lebo ja som si dneska piekla kura s hranolkami a aj šalát som si spravila, mrte šalátu a zežrala som ho skoro celý a skoro som pukla, uf).
  • 200g hladkej múky
  • 4 vajcá (už si odpustím tie kecy o vandrovke)
  • 500ml mlieka (ale ak ste sami, zas vám zostane mlieko jak mne a keď nemáte mačku, veru neviem jak ho spotrebujete...budete museť spraviť štvornásobné množstvo palaciniek)
  • 4 lyžice oleja (ale jakože né olivového, chápeme sa...)
  • štipka soli
Vymiešame, necháme odstáť 15 min a potom si zúfame že tam sú hrudky a kurvy nechcú zmiznúť... (ale zistila som že keď to dáte na panvu, tak taká hrudka sa normálka upeče a nič). No a potom klasickým postupom spravíme tie lapacinky (si pamätáte ten vtip? Bol hrozne dlhý o nejakom Jožkovi ktorý chcel palacinky a vždy povedal lapacinky tak ho z obchodu poslali preč a už neviem akú to malo pointu, ale asi to bola strašná blbosť. Pamätám si, že mi to rozprávala nejaká kamoška v parku a sedeli sme vtedy na strome. Teraz by som sa na strom nevytrepala ani omylom, lebo riť by ma ťahala dolu...) a pritom zajebeme sporák (palacinkové cesto ide kurevsky ťažko dole...aj Savo s tým malo problémy).
Hotové lapacinky naplníme špenátom a zarolujeme a dáme do chladničky na horšie časy. Spôsob servírovania musím vymyslieť za noc a zajtra doplním, aj s fotkami. (Prisámpiču!)
Francúzsky quiche (čítať kiš prosím vás!)
Najľahšie jedlo na svete a je to mrte dobré. Neviem či nejaký Francúz niekedy robil presne takýto, ale Chantal tvrdí že tam môžete dať hocičo, je to slaný koláč, tak niečo slané najlepšie a je to vlastne ako keď psíček a mačíček piekli tortu. (Náš mačíček na mňa dneska srdcervúco mňaukal tak som tej zmyji malej nasypala žrať a ona si dá dve granule? Pche.)
  • lístkové cesto
  • kyslú smotanu (lepšie by boli dve, mala som iba jednu jedinkú)
  • eidam (asi tak 230g som mala)
  • vajcá...neviem koľko, ja som dala dve (kks, to je ale spotreba vajec u mňa)
  • korenie, soľ
  • prípadne niečo iné, čo vás napadne, ale ja už som nič nemala (strašne dobré sú rajčiny pokrájať  a dať do cesta len tak)
Lístkové cesto vyvaľkáte, alebo proste nejakým spôsobom roztlačte do tortovej formy (vymastenej, logo ty kokso) a na to vylejte všetko ostatné. Ale predtým tie veci zmiešajte! (Nezdá sa vám, že chaosím, že?)
Dajte piecť, cca na 25 min.
Je to popiči dobré, už som to ochutnala!
A to je vše přátelé...tádidádidádi-tárarara! To je konec.

sobota 9. júla 2011

Sushi - návod

Deti, fotky dnes nemám, ale zajtra odfotím čo zostalo z dnešného obeda. Môj drahý otec prijal japonskú kuchynu vcelku rozpačito. Mama pišťala za šalátom...skrátka, usúdila som, že sushi budem radšej robiť s priateľmi, ktorí majú podobné chúťky ako ja.
(Chudák tato sa ešte aj potrápil s paličkami, uznajte, nebol moc nadšený z toho obeda...)

Na mrte suší pre cca 4 osoby (alebo aj 5) potrebujete:
  • ázijskú ryžu na sushi (zoženiete v ázijskom obchode, jeden je na Bajkalskej, ak to máte ďaleko, vygooglite si iný, alebo choďte do sushi baru, alebo proste vlastne čo ja viem) - 2 hrnčeky, vody 2 a 3/4 hrnčeka
  • ryžový ocot (detto) - 6 polievkových lyžíc
  • cukor - 2-3 polievkové lyžice
  • soľ - 1/2 kávovej lyžičky
  • riasy na sushi (v ázijskom obchode)
  • plnky
  • japonská sójová omáčka (taká riedka)
  • wasabi
Takže najprv uvaríte ryžu, návod je inak aj na obale, ale pre istotu aby ste nepovedali - najprv ju umyjete, teda tie dva hrnčeky, dáte do širokého hrnca (bolo by dobre keby bol teflónový, alebo nejaký poriadny a ne jak ten prijebaný čo máme doma, mne to trochu prihorelo), dolejete 2 a 3/4 hrnčeka vody a necháte stáť 30 minút.
Potom uvediete do varu, stíšite plameň a necháte pod pokrievkou dusiť 25 minút (ja osobne kratšie, lebo to priháralo a aj tak bola nejaká taká trochu rozvarená, ale nijak extra to neškodilo...hovorím, keď máte nahovno hrniec, treba improvizovať).
Potom necháte ešte odstáť a vychladnúť. Hlavne to nechajte vychladnúť, lebo teplé sushi by bolo asi dosť čudné.
Medzitým si pripravte zálievku, 6 lyžíc ryžového octu, 2 lyžice cukru (dávam ja, ale môžte dať aj tri) a pol lyžičky soli. To rozmiešate a zohrejete. Potom to necháte vychladnúť (alebo aj ne) a vylejete do ryže. Celé dobre premiešať.
Keď je vychladnutá ryža, môžte začať so samotnou prípravou. Na plnku sa dá použiť kadečo:
  • údený losos
  • údený pstruh (ten je skvelý)
  • strúhaná mrkva
  • uhorka
  • vajce (spravíte si takú omeletku a nakrájate z nej pásiky)
Potrebujete aj podložku na robenie sushi, tú si pekne rozprestrete, na ňu potravinovú fóliu (nemáme, dala som alobal) a na to si pekne prestrete jednu riasu (tou hrbolatou stranou dnu, hej?).
Na riasu rozmačkáte ryžu, tak přiměřeně, takú vrstvu, aby sa vám to potom dobre rolovalo. Je lepkavá, bude vám to tam pekne držať, môžte si dať vedľa seba misku s vodou aby ste si mohli namáčať ruky, lebo sa to dosť lepí a keď to robíte mokrými rukami, ide to jednoduchšie.
Z tohto množstva spravíte 5 roliek (mne vyšlo nejakým spôsobom 5 a pol...dosť blbé, tak som ich spravila 6, len tá posledná je taká poloprázdna a nejaká pofidérna). Ryžu rozprestrite (či čo) po celej ploche riasy, len jeden okraj (ten ďalej od seba) nechajte voľný, asi 1cm, aby ste to mohli zalepiť.
Do stredu poukladáte čo tam chcete mať (robila som kombináciu že ryba s mrkvou, uhorka s mrkvou, hocičo s mrkvou) a pekne zarolujete.
Zarolujte to spolu s tou podložkou a postláčajte, aby to držalo v kope...ale ne až tak že vám plnka vyleze z okrajov (jak dnes mne...).

Dajte odstáť do chladničky. Vraj to netreba, ale myslím, že riasa je lepšia keď to odstojí, lebo viac zmäkne a tak...my sme to jedli teraz rovno, ale to len preto že už sme boli dosť hladní.
Aha...a potom tie rolky nakrájajte na také kolieska, asi 1,5cm hrubé, alebo whatever...aby sa vám to dobre pchalo do papule (napríklad ja mám veľké ústa, ja zjem aj väčší kus naraz...ale niektorí, ako Maťa napr. hehe...ale to už sme zasa pri inej téme...aj tak si myslím - že mala ho prekypriť - že Maťa si vymýšľa :D).
Čo sa týka sójovej omáčky - wasabi si v nej môžete rozmiešať (je to tak lepšie, lebo inak to štípe jak hovado) a sushi si do toho pekne namáčajte a papajte to tak, lebo bez omáčky to neni nič moc.
A to je vše přátelé!

štvrtok 7. júla 2011

Sushi

Rozhodne sa nemienim serkať s nejakými nudnými vecami, lebo to by bol tento blog celkom nanič (aj keď aj nudné veci musia byť na nete, lebo aj ja som si hľadala napríklad cesto na palacinky, keďže - ako už iste viete predvídať - moja mama radšej kupuje také v prášku, lebo kto by sa s tým babral) (keď ma raz objaví, asi ma zabije za tieto reči, mami neee, ty varíš super, len sa ti nechce!) (to asi nepomohlo, čo?).

Dva dni som teraz strávila v Trenčíne (výletík!), kde som sa naučila niečo nové - ako urobiť sushi a pokúšala som sa naučiť aj niečo iné nové, čo sa mi moc nedarilo, ale to ešte zvládnem, len to chce cvik (urobiť na špagete uzlík jazykom) (som presvedčená, že keď to ukážete nejakému chlapovi, musí to zabrať!).
Recept na sushi sem zatiaľ nemôžem dať, lebo som si ho zabudla u kamošky v Trenčíne, ale capnem aspoň fotky.

Inak dnes som hneď nabehla do kórejského obchodu a spravila som tam nicovatý nákup za 17 euro - špeciálna lepkavá ryža (ne, ne...s tou zo sáčku sa vám to asi nepodarí), ryžový ocot (napoli s Martinou, lebo je ho nejak mrte), sójová omáčka (vyzerá pofidérne, ale všetky tak vyzerali...nakoniec, čo s azíjskými znakmi na obale nevyzerá pofidérne), wasabi (drahé jak kkt, aspoň že trvá večnosť kým sa minie, lebo hrozne štípe), riasy (to mi pripomína, že som na narodeniny dostala skvelú zelenú riasenku, ppč, čo?) a dokonca aj paličky (najlacnejšie, za 7 centov) a taký ten pičus...no ako sa to volá, aha...podložku na robenie suší (to je množné číslo genitívu).

Naši sa už tešia. Musia sa a nesmú mi nič opičovať, lebo by som sa mohla aj uraziť a prestať variť a to nikto nechce, hehe.
Tak zatiaľ len takto, akože na Vorfreude (to je skvelé nemecké slovo, taká predradosť, akokeby) a v sobotu ho idem robiť doma, tak to budete mať aj celý návod pekne, aj údaje o množstvách.
(Fotky nejsú moc kvalitné, lebo mamin dobrý foťák je v ťahu a nevieme koľko bude stáť oprava, tak sa musíte uspokojiť s takýmito.)


pondelok 27. júna 2011

Jednoduchý marhuľový koláč

Úplne najsamľahší a konečne som sa zbavila šeckých marhúľ, tak už mama nebude chodiť a vzlykať aby sme ich dojedli lebo sa pokazia. Heh.
Recept je z netu, ale ja som ho upravila vlastným potrebám.

Treba vám:
  • marhule (bárs aj koľko...neviem, jedna miska, presne toľko sme ich mali)
  • 300g polohrubej múky
  • 150g práškového cukru
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 prášok do pečiva
  • šprc mlieka (mlieko tam pôvodne nemá ísť, len sa mi to zdalo husté, tak preto)
  • 1 kelímok šľahačkovej smotany
  • 3 vajčiská (to je v podstate jeden a pol chlapa, ale chlapov tam nedávajte, jedine že máte takú pec jak Ježibaba z rozprávky o Jankovi a Marienke)
  • 1 veľký tvaroh (ten jemný, jemnučký ako...niečo jemnučké, 500g)
Marhule očistite (nebucte leniví!) a nakrájajte na polky. (Napadá ma k tomu, keď sme boli v Poľsku, chalani hovorili, že s Poľkami musíte ísť do trojky, lebo predsa Polky treba dve...chápete.)
Zmiešajte v miske múku, cukor, prášok do pečiva, vanilkový cukor, šľahačkovú smotanu (ale nevyšľahanú!) a žĺtky. Do toho som šprcla trošku mlieka, lebo to bolo husté jak kokot.
Bielky vyšľahajte na sneh a pridajte tak pekne jemne, viete. Rozotrite na plech (ťažko povedať aký veľký, my máme taký stredný a ledva som to tam roztrela, bolo to moc tenké, ale zasa to celkom narástlo).
Potom na to naukladajte marhule a ešte zmiešajte tvaroh s cukrom (přiměřeně) a rozotrite na vrch. (Tvarohu bolo málo na ten môj plech, ale neviem aký veľký je váš plech...)
A drbnite do trúby (hej, chcela som aspoň raz použiť nejakú nadávku, to je samoúčelné...vlastne tu už je raz kokot...tak nič) asi na 30 minút/200°C. Ale ja neviem, ja vždy robím vidličkový test.
Je to mrtné! Hlavne tá šľahačka v ceste, jojóóój. Mňamky mňam. Už sa cpeme.
Tá fotka je taká...no trošku sa to rozpadáva, je to také šťavnatučké. Skoro ako bublanina.

streda 22. júna 2011

Špagetové hniezda

Je skúškové a preto mám hovadsky veľa času a vyváram. Blbosť, v skutočnosti to netrvalo vôbec dlho. Tento recept som vyhrabala spolu s kamoškou v nejakom časopise ešte v roku pána neviemkoľko, bola som na základke a mala som mastné vlasy, akné a pubertálne nálady. Ale to sem nepatrí, že.
A ten recept som si pekne opísala a robila som ho až dnes. Vidíte? Čo si v mladosti nasyslíte, v starobe akoby ste našli. A ne že akoby.

Je to fakticky mrte ľahké a neni to ani babravé, ako sa zdá. (Aj keď...určite viete čo idem napísať, drahá matka k tomu povedala len "...kto by sa s tým serkal...")
A v recepte to bolo samozrejme inak, ale ja vám dám moju verziu viete...dávam vám udicu a ne rybu, ako hovorievala naša angličtinárka na strednej. Ona toho hovorila veľa, napríklad sa vždy dorútila do triedy so slovami "No rýchlo rýchlo otvoríme okienečko, na pol žrde, lebo to čo vydychujeme sú splodiny..."
Tá dobrá žena má na fejsi svoju fanpage...už chápete tie rozmery jej hlášok...? Neustále sme boli v kŕčoch.

Takže na dve porcie potrebujete:
  • špagety (chacha, aké prekvapenie)
  • kyslú smotanu
  • 2-3 vajíčka (dala som dve, ale kľudne by mohli byť aj tri)
  • mladú cibuľku (ale v zime móžete dať aj starú, né?)
  • cesnak (jeden strúčik)
  • korenie - bársjaké, napr. určite soľ, čierne, mletú papriku (nám sa minula už), bazalku, tymián, ja som tam jebla aj šafrán a vegetu a rozmarín (čerstvý!)
  • syr
  • rajčinky (dve stačia na dve porcie, keď je nejaká mrtná dusíkatá, tak asi aj jedna)
Tak syr a rajčiny necháme najprv bokom, necháme uvariť špagety a všetko ostatné vykýblime do misky a zmiešame.
Uvarené špagety tiež dáme do misky (už dúfam chápete že to musí byť nejaká väčšia miska) a zmiešame. Inak, ja by som to nabudúce ešte vylepšila a nejaký syr nastrúhala rovno do tej omáčky. Potom pomocou vidličky a lyžice vytvarujeme hniezda, áno áno, presne tak ako sa majú po taliansky jesť špagety ale nikto to tak nerobí, lebo je to zdĺhavé, ale teraz sa to zíde a robí sa to samo, vôbec sa nerozpadávajú.
Tie hniezda (veríte že som asi 30-krát napísala hnizeda?) poukladáte na vymastený plech, polejete zvyškom omáčky, na ne jebnete koliesko rajčinky a plátoček syrčeka (juj) a dáte zapiecť do rúry. Asi 200°C a asi 15-20 minút. Proste kým prestriete a umyjete riad a prečítate si, že sme zamietli Grécku pôžičku (tak im treba, čo tu fňukajú, nemali si všetko prežrať a radšej čítať Bibliu, teraz nastáva sedem hladných rokov...a možno aj viac), bude to hotové.
Zavoláte tatíka na obed a môžte si k tomu dať aj kečup. Heh. Dobromila by zízala, že jaká som ja gazdinka. Jak kurva. Btw ten sprostý cibuľový vzor kazí celý dojem...boha, keď sa odsťahujem, kúpim si nejaké iné taniere.

sobota 18. júna 2011

Marhuľový posúch

Ak Boh dá a neskapem, nebude to posledný koláč čo som kedy upiekla. Z tohto hľadiska by to bola hovadská škoda...viete, ešte sa chystám na Schwarzwälder Kirschtorte a to neni ešte moja najväčšia výzva. Takže kto by prišiel mojou smrťou skrátka? Vy, deti moje. Lebo kde by ste potom hľadali recepty? A nechoďte na mňa s wikipédiou, tam sa sťahujú seminárky. Chacha.

Tento rok našťastie nepomrzlo všetko ovocie, takže zrejme nás nečaká sedem suchých rokov ako tých Egypťanov (len neviem už kto im to predpovedal, to sa spýtajte Chantal). Mali sme aj čerešne, šak viete a máme aj marhule (a mám taký vodojem že práve z nich sa mi vychádzala koža...vidíte? Moje telo už nie je zvyknuté na čerstvé ovocie bez dusíkatých hnojív. Smutné. Do plaču.)
Ale k veci.

Taký posúch z kysnutého cesta sa u nás nerobieva, lebo moja mama nemá chuť/čas robiť kysnuté cesto. Ak ste nadobudli pocit, že moja mama v kuchyni veľa času netrávi, ste na dobrej stope...ale zase variť vie, keď sa jej chce. Preto musím prevziať túto časť domácnosti do vlastných papŕč, inak by sme mali iba jedlá čo sa robia max pol hodinu. Ale aby som jej nekrivdila, to bol jej nápad robiť kysnutý posúch! Tak vidíte.

Na posúch nasledovnej veľkosti (aj keď to vraj mali byť dva tenšie, ale ja som to jebla na plech skôr než sa matka odtrhla od počítača...) potrebujete:
  • kvások:  1 kocka kvasníc (sama považujem kvasnice za niečo odporné - aj ten názov, aj samotnú konzistenciu aj zápach), 2 lyžice kryštálového cukru (to je vraj jasné, že kryštálový...ale ja som to nevedela...), 2 lyžice polohrubej múky a přiměřeně mlieka (v recepte je 1 a 1/2 dl, ale ja som to tam dala bajočko a potom sa stalo to, že matka penila, že vraj to je veľa...ale nebolo, asi)
  • 700g polohrubej múky (mrte, čo??)
  • 120g kryštálového cukru
  • štipka soli (ale toto je vlastne z dvoch dávok, tak možnože aj dve štipky)
  • 160g Helia (akože dosť čudný údaj...asi je lepšie to dať maslo na pečenie, lebo hélium sa dosť ťažko zháňa, chacha)
  • mlieko (na podlievanie a vraj sa nesmie utopiť mlynár...na to že drahá matka nepečie, vie celkom dosť o ľudovej slovesnosti týkajúcej sa kuchyne)
Tak kvások nechajte vykvasiť (hehe) a potom zarobte cesto a viete jaká babračka je s kysnutým cestom, treba ho máchať a potom nechať (čas na Facebook) a potom zasa máchať a neviem čo, ale poviem vám, my sme sa s ním až toľko neondili, aj sme ho akože máchali a nechali a máchali a potom sme ho nechali celkom dlho tak, lebo mať išla pracovať (nebojte sa, workoholizmus nie je dedičný, pozrite na mňa) a ja na fejs.
Potom som si naňho spomenula, tak som ho ešte premáchala (neviem ako sa to odborne volá, keď sa jebkáte s kysnutým cestom) a potom som dala vyhriať rúru asi na 180°C.
Cesto som rozcapkala na plech (vymastený!) a drbla na to nejaké marhule (mrte marhúľ) a samozrejme aj posýpka musí byť! (Nebudem sa tu nahlas zmieňovať že moja drahá mať by sa na posýpku vysrala...ale teraz si ju velice pochvaľuje.)
Na posýpku treba:
  • 100g hrubej múky
  • 100g práškového cukru
  • 100g masla (normálneho, žiadnej hery, alebo hélia...aj keď raz som robila posýpku aj z hery tuším)
Viete ako sa taká posýpka robí? Všetko dáte do misky a maslo roztopte a vylejte tam a potom to prstami tak rozbabrite, kto sa rád rýpe v jedle, tak by mal robiť posýky, lebo to je presne taká robota.
A prsty oblízať, je to mrte dobré. (A umyť...ale toto neni blog o hygiene, že.)

No a pečte to, kým to nebude hotové...ja som vôbec nepozerala na hodiny (to je taký môj problém, vždy keď varím, zabudnem sa pozreť a potom to musím tak odhadovať, ale zatiaľ som nič extra nepokazila, len ryža je niekedy nedovarená...alebo cestoviny rozvarené). A tak.
A inak to neni moc sladké, mohol by sa tam dať ešte aj škoricový cukor, na vrch. Posypať. Chápete?
Je to inak popičózne, tak ne že sa mi udlávite! =)