Šľahačková bábovka

Drahí moji, drahé drahuše a iné tvory, dnes Chantal konečne ráčila napísať svoj recepis, ricepes či recipes, či kerého Anciáša a preto tu máte hosťovský príspevok (teda: sorry ja tu len hosťujem). Tešte sa, radujte sa, veseľte sa, tancujte, chopte sa pera (péra) a píšte, alebo tlačte.

Bábovka pre bábofky

Ak ste bábofka a lenivec, toto je koláč presne pre vás. Je strašne ľahký a navyše hrnčekový; ja neznášam koláče, v ktorých si musíte všetko navážiť, lebo ja neznášam čísla vo všeobecnosti. Ak sa vám však táto bábovka nepodarí, mali by ste sa na pečenie radšej vykašľať. Nezúfajte vopred, zhromaždite suroviny a ideme na vec – výsledkom bude znamenitý koláčik špecifický jemným cestom.

Recept pochádza z knihy Sladká hrnčeková kuchárka od Svatavy Poncovej, a poviem vám, pani Svatava, to vám bola kuchárka par excellence, lebo všetky jej koláče sú výborné.

Suroviny:

•  netopierie krídelká

• prášok z rohu jednorožca

ale ne, robím si srandu.

•  3 vajčiská (zavrite okno, inak vám ujdú vandrovať)

• 1 a 1/3 hrnčeka práškového cukru

• 1 vanilkový cukor

• 1 šľahačka

• 1 a 2/3 hrnčeka polohrubej múky

• 1 prášok do pečivka

• 1 lyžica kakaa, ale ja dávam viac, oveľa, oveľa viac, a niekedy aj trochu kávy

• štipka mletej škorice (aj škorice som dala viac, lebo štipka, pch, to je nič)

Čo s tým teraz?

Najprv dajte vyhrievať rúru, tak na 180 – 200 °C, lebo cesto bude rýchlo a to je tak akurát, kým sa vyhreje. Prípadne schystajte remosku.

Ak ste to už začali všetko švihať do kastróla, jak ste čítali, čo tam treba, tak to pomixujte elektrickým šľahačom, nebojte, aj tak to bude dobré. Ak ste precízna gazdinka, najsamprv vymiešajte vajčiská s cukrom,  a do toho potom drbnite šľahačku, múku, prášok do pečiva (to by ste teoreticky mali najprv zmiešať spolu, ale v živote som nemiešala prášok do pečiva s múkou separátne, ani múku nepreosievam a tu som a moje koláče sa vždy zjedli), vanilkový cukor a všetko dobre vymixujte, lebo sme predsa leniví a nebudeme to robiť ručne, keď máme naporúdzi technologický výdobytok modernej doby.

Teraz, keď už to máme, rozdelíme cestíčko na dve časti, do jednej primiešame kakavo a škoricu. Vymastíme si bábovkovú formu, ak nemáme, stačí nám remoska (máte aj vy taký zvonček do stredu? To sa vám tam zíde dať, lebo ak nebude mať bábovka dieru, praskne vám zvrchu.), a vysypeme hrubou múkou. Najprv drbneme dnu svetlé a potom tmavé, ktorého je dúfam viac, čokoládovú polku má každý radšej, teda Wicked ju má radšej a keď jej nie je dosť, nahlas pičuje. Zvyšky cesta dajte vylízať random rodinnému príslušníkovi, budete mať menej riadu na umytie.

Máte? Dobre. Teraz to proste strčte do rúry a pečte asi 45 minút. Keď sa to však bude černať už skôr, neostýchajte sa ho to vytiahnuť, nech vám to neprihorí. Keď si nie ste istí, či už, prepichnite to špajlou a kuknite, či je cesto ešte tekuté, teda či sa lepí na špajlu. To môžete aj s nožíkom, keď nemáte špajlu. Špajlový test je fakultatívny, môžete sa aj spoľahnúť na svoju intuíciu.

Bábovkovú formu prikryjeme tanierom hore dnom, pevne uchopíme (ale nie holými rukami!)(pozor, aby sa vám to nevyjebalo na zem) a otočíme. Bábovka by mala ľahko vykĺznuť na tanier v celej svojej kráse. Môžete ju posypať práškovým cukrom, ale to ja nerobievam, táto je aj tak dosť sladká, zato keď ju posypete škoricou, dodáte tomu originálnu chuť. Aj vašej svokre bude chutiť, teda za predpokladu, že nie je alergická. (Na vás.)

Voilà! Hor sa jesť.

Horúca čokoláda s jahodami

To už je niečo lepšie, než trápny cestovinový šalát, čooo? No dnes sa jednoducho prekonávam zajebávam (toto všetko je na úkor mojej diplomovky, ja sa proste nedokážem aufraffen, akoby povedali Nemčúri), tak som si dopriala luxusný dezert. Ako z čokoládovne.

Potrebujete (na dve porcie):

• 1,5 tabuľky čokolády na varenie (ale to záleží na tom koľko jej chcete, približne 150g asi)
• kúštičok masla (fakultatívny údaj)
• troška mlieka (neviem...dve, tri deci?)
• Amaretto (přiměřeně)
• jahody (fakultatívny údaj, ale potom musíte zmeniť názov tejto znamenitej pochúťky)
• šľahačka (obligátny údaj)
• cukrové srdénka na ozdobenie

Postup:

Ľahké, také ľahké neviete? Čokoládu s trochou masla roztopíte vo vodnom kúpeli (kúpeľ je cool slovo, že) a pridáte mlieko. Celé to mieškajte a mieškajte, lebo sa vám to bude ondiť a lepiť a zgrcávať a iné veci, čo sa bežne stávajú potravinám s takouto konzistenciou. Ja viem, že to je explicitne popísané, ale aspoň vám hovorím pravdu! (Ne jak na tých suchopárnych webstránkach s receptami od mamičiek, ktoré napíšu, ako veľmi ich koláč chutil svokre. Ne ne, ja svokru nemám a hovorím pravdu, jenom pravdu a nic než pravdu, ako na americkom súde. Mám rada filmy z amerických súdov, lebo síce právo je nudné, ale baví ma pozerať ako sa navzájom utlčú argumentami.)

Kde sme boli? Aha no a keď to máte už roztopené a rozmiešané, odstavíte zo sporáka, pridáte Amaretto a nalejete do šáločiek. Ja som ešte predtým nastrkala do šáločiek nakrájanú jahodu (prípadne viac jahôd) a na vrch móžete pekne naaranžovať šľahačku. A posypať tými srdiečkami. Lebo viete, to sú také relatívne drahé srdiečka, ktoré som si musela v obchode s mamou tvrdo vybojovať a sľúbiť že si ich zaplatím sama, ale keď jej spravím hentakú čokoládu, iste mi odpustí. Alebo si spomenie, že jej dlžím euro sedemdesiat za tie srdiečka.

Cestovinový šalát

Ja viem že nudááá, ale tak to som (sme) dnes  varila/i. So Chantal. Inak je to verzia pre vyžranú chladničku, lebo vážne sme doma už skoro nič nemali, čo normálne do cestovinového šalátu dávam, ale nech žijú konzervy! Budem uvádzať svoje množstvá, ale moc sa tým nemusíte riadiť, lebo to už boli zvyšky a vác nebolo!

Potrebujete:

• cestoviny (naše množstvo boli 4 normálne porcie, alebo 3 drevorubačské)
• 1 smutná paprika 
• 1 smutná rajčina (vlastne ešte pár cherry rajčíniek)
• 1 konzerva hríbov (kdo mu dal ty hřiby?!)
• 1 konzerva hrášku
• 1 konzerva olív
• zvyšok mozarelly
• kúsok tvrdého syra
•  majonéza
• kečup
• čierne korenie, sladká paprika, soľ
• tymián

Postup:

Cestoviny uvarte, všetko ostatné nakrájajte do nejakej veľkej misy. Okrem hřibov (atómových), tie som opiekla na panvičke s tymiánom (na olivovom oleji, mám ho dopísať do prísad?) a pridala dodatočne. Potom keď tam dáte tie cestoviny, nakydáte majonézu (ja som nemala celú, ale v podstate jeden pohár malý stačí), trochu kečupu (ne veľa), osolíte, okoríte, pomiešate, zežerete.

Normálne tam dávam kukuricu, vajčiská (inak teraz je problém, lebo bude Veľká Noc a vajcá idú na dračku a vlastne...no ja radšej vynechám tie témy, čo sme preberali popri jedle) a viac rajčákov a paprík, vynechávam hrášok a hřiby. Ale akože, dajte si tam čo chcete, veď viete že ja nejsom kuchárka zo školskej jedálne a nebudem vám hroziť bitkou veľkou varechou (ani veľkou lyžicou) ak nedojete koložvársku kapustu.

Vsuvka

Ja viem ja viem, tento blog by som mala a chcela venovať predovšetkým receptom, lebo výlevku mám inde, ale toto musím. Práve som zistila, že okrem pokrmov (hach, neni to popiči slovo, že pokrmy? Hneď za vývarovňou v mojom jedálnom rebríčku cool slov.) tento týždeň dvaja ľudia hľadali bryndzu na penise a našli môj blog! Neviem či naň klikli, asi boli sklamaní, keď zistili že ja nijakú bryndzu na penise neservírujem, neuznávam a neochutnávam a vôbec. Teraz keď som vám oznámila svoju radostnú novinu, móžem sa zasa schovať tam, kde som, keď sa nepozeráte. Inak čo by ste si tak dali? A vlastne - dobrý nápad, čo by ste chceli variť a neviete ako? Spýtajte sa a ja vám...pošlem link, chacha. No sem s tými nápadmi, ne len ja budem všetko vymýšľať. Btw posledné varovanie - čo sa týka kapustového pokusu, zvyšok sme po dvoch týždňoch vyhodili. Buď urobte malé množstvo, alebo to urobte na oslavu a zvyšky nanúťte hosťom. (Nebola aj taká pesnička že zavárala milá hnilé hrušky s octom, sama si ich nejedla, ponúkla ich hosťom? Vždy som tých hosťov ľutovala.)

__________________________________________________________

ÓÓÓ a jasné! (To nie sú olympijské kruhy ty debil...ehm, starý vtip, popojedem.) Dnes moja internetová vývarovňa získala dvoch nových pažrošov! Moje ♥ plesá! Ja dúfam že vám bude chutiť, lebo mne chutí veľmi a je to na mne aj vidno a tak z nás raz bude jedna komunita Mágd Dobromíl Rettigových.

Smotanový dezert s jahodami

Kým sa moja najdrahšia sestra spamätá a bude mať čas napísať, ako robila tú svoju fantastickú bábovku (nútim ju napísať mi sem hosťovský príspevok, ale ako vidíte, alebo teda nevidíte, odjebala sa do Dánska...čosi zhnitého je v štáte dánskom a vetrím, že to je lenivosť mojej Chantal...ale nebudem na ňu pučovať, lebo mi vraj kúpila gýčové umelé kvety ny bycigel, po ktorých moje ♥ túži odkedy som bola v Amsterdame), ja nezanedbávam svoje gazdovské (či gazdinkovské?) povinnosti a na nedeľu pripravujem jednoduchú smotanovú tortu, ktorú všetci poznáte, ale pre prípad nejakého neschopného začiatočníka (akým som aj ja bola voľakedy, ale teraz už nemám ani jedinú chybu) treba uvádzať aj tie najjednoduchšie recepty.

Boh (a celý intrák de la Poste) mi je svedkom, že existujú ľudia, ktorí si myslia, že uvaria cestoviny v panvici na oleji (s veľkýmu kusmi mrkvy). Neviem, ako to dopadlo, ale všetci sme sa vyzbierali po recepte (najjednoduchšom aký sme si dokázali predstaviť) a darovali slečne ručne vyrobenú kuchársku...ehm, príručku. Aj s inštrukciami, že do palaciniek rozhodne neradno dávať olivový olej a podobne. No ale nebudem vás nudiť, lebo viem, že vám už sliny tečú na ten jahodový dezert.

Potrebujete:

• 2 kelímky kyslej smotany (alebo tri, ale my sme mali len dva, tak sa neobžereme)
• 1 vanilkový cukor
• granko (granulované kakao!! Ha!)
• piškóty
• jahody (čerstvé, ale viete...chutia tak zimne, osobne také jahody najradšej dávam do šampanského, ale v týchto ťažkých časoch cholery si nemôžem dovoliť piť už od rána, to príde po štátniciach, keď to začnem praktikovať naozaj)
• čokoládová ryža

Postup:

Ľahký. Jednu smotanu zmiešate s vanilkovým cukrom, druhú s kakaom. Do misky poukladáte piškóty, na to kydnete jednu smotanu, na to nakladiete (ne vajíčka) rozštvrtené jahody (moje boli vlastne rozosminkované, boli to také krásne dusíkaté mega jahody), na to jebnete druhú smotanu a vrch pekne ozdobíte ďalšími jahodami. Posypete čokoládovou ryžou a dáte do chladničky a budete dúfať, že vám to pred hladnou rodinou postráži Chuck, lebo inak to zmizne skôr, než stihnú piškóty zmäknúť. Zmäknúť je hnusné slovo....to keď si predstavím, tak ma napadnú dve veci - hnusný pĺž a penis po súloži. Ale to nepatrí medzi dezerty, však.  
 

Sorry ja tu len hosťujem

Chantal večer sa u mňa hlás. Chantal má pre vás hosťovský príspevok o bábovke, viete? Takže ja už držím piču.

Rizoto s špenátom s hríbami a výborná horčicová zálievka

To sú akože dve rôzne veci, hej? (Nemáte niekedy pocit že vás strašne poučujem? Ale to je choroba z povolania, mám k tomu sklony. Ale nebojte ja vám mám rada! Veď to robím len kvôli vám a teraz som vás nechala pár dní o hlade, vy moje chudiatka! A okrem toho, jedného dňa sa mi ešte poďakujete.)

Ja sa teraz snažím o zdravú výživu (nepreháňam to) ale hlavne (rock!!!) keď už mám jesť každý deň to isté, nech je to radšej ryža než cestoviny, lebo z cestovín sa viac priberá. Aj včera som totiž jedla ryžu, s brokolicou (a to čo ja nedojem, doje prvý hladný navrátivší obyvateľ) a už dostávam zvedavé otázky (možno natočím aj zvídavý dotazník ako Natália Sadness), že čo ma to pochytilo. Nuž...hlad. V prvom rade.

Na rizoto potrebujete:

• 1 hrnček ryže (na dva hrnčeky vody, logo ty kokso)
• 1 kocka špenátu (ale kto mal v nedávnej dobe negatívny zážitok so špenátom, nech to radšej nevarí)
• asi polku konzervy atómových hríbov (šampiňónov, no...vidíte že to nepreháňam so zdravou stravou, kadejaký Bukovský by namietal, že som si mala na trh vybehnúť a čerstvé hřiby nakúpiť, ale zase na druhej strane Bukowski by mi vytkol, že som dnes nemala ani jediné pivo a už je 14:07)
• olivový olej a slnečnicový olej
• soľ, biele korenie, tymián

Ryžu viete uvariť, nie? To normálne teda opražíte na tom slnečnicovom oleji a zalejete vodou. Hneď do toho jebnite aj ten špenát (sviňa mrazená, dlho mu trvá, kým je na niečo súci) a posoľte to, anóóó.

Hřiby (atómové) si ja osobne oprážam trošku na panvičke (k tomu tá štipka olivového oleja) aby boli také onakvejšie, ale nebudem vás nútiť. Pridávam ich do ryže až na konci, keď už aj svinský špenát povolí a nechá sa rozmiešať. Vtedy tam nasypem aj tymián a korenie a potom miešam, miešam a to už voda by mala byť v podstate vyvarená, z čoho jasne vyplýva, že máte obed hotový. A jedla som to s čím? So šalátom, ku ktorému som si robila zabudnutú vynikajúcu zálievku, ktorú sme mali doma celé moje detstvo, až potom keď som zlenivela, som začala používať na šalát len taliansky olej, ocot a soľ. Ale nejebme na tradície! (Nie sme orly. Kto chce vtip o orlovi...no, to je ťažké, to by trebalo ukázať.)

Horčicová zálievka na šalát:

• 1 PL cukru
• 1 ČL soli
• 1 PL olivového oleja
• 1 PL octu (normálneho)
• 1 PL horčice
• 1 jarná cibuľka

Všetko zmiešate a najlepšie je, keď v tom (nakrájanú) cibuľku necháte chvíľu odmočiť, preto je dobré, keď šalát urobíte ešte pred varením a kým dorobíte ostatné, tak to bude akurvátne. No a vydrbete na šalátik, však. Je to hróóózne dobré. A najlepšie, ak máte aj reďkev, červenú. Mňamky. No..a fotky sú z mobilu (ne že by teda inokedy boli oveľa krajšie...)