Dvojfarebný čerešňový koláč

Pre tých darmožráčov, ktorí u mňa hľadali zhnitý koláč, lebo dnes to bude z nahnitých čerešní. No, keď iné nejsú, treba pretriediť, ignorovať lezúce červy a všetko to tam najebať, to se vstřebá. Ale nebojte, ja som to fakt vytriedila, ale čo vám poviem, ruku do trúby by som nestrčila, za to že tam neni ani jedna trošku hnilá a s červom. (Takým nechutným, bielym, slepým.) (Keby ste videli koľko som ich utopila...)

Potrebujete:

• 3000 300g polohrubej múky (omfg, jasné že né tri kilá, ďakujem Aranel za korektúry, už mi hrabe asi)
• 250g práškového cukru
• 1 Hera (Hera je pečenie!)
• 1 vanilkový cukor
• polka prášku do pečiva
• 1-2 lyžica kakaa
• 4 vajčiská
• 250g kyslej smotany
• čerešne (hnilé)

Postup:

Vymiešate maslo s cukrom (alebo keď zabudnete, tak ako ja, tak to maslo tam proste budete musieť nejak rozjebať) a postupne pridáte šecko, do jednej misky. Okrem kakaa. No a potom polku cesta vyjebete na plech (vymastený jak puberťácka ofina) a pekne narvete do toho čerešne (btw, vykostené!) a necháte trošku piecť, asi 15 minút. Do zvyšného cesta zamiešate kakao a keď tá prvá časť bude taká predpečená, nalejete to kakaové cesto a necháte dopiecť ešte asi 20 minút. Ale pre istotu urobte vidličkový test. 

Taký celkom dobrý koláč, ale poviem vám...už som urobila aj lepšie. Ale zas neni moc ťažký. Mama mi sľubuje že mi kúpi nejakú poriadnu kuchárku, lebo ona neverí internetovým receptom. Tento je z blogu, ale napríklad čo sa týka Chefkoch, tak tie sú spoľahlivé (napríklad moja schwarzwaldská čerešňová torta bola odtiaľ a to sa celá rodina zalizovala). Ešte že vy máte mňa a ja vám vždy poviem čo sa oplatí a čo radšej ani nezačínajte. Viete čo, jednoznačne by ste mali urobiť tie rímske placky, to teda fakt, tie boli brutáááálne.

Pridávam foťku a opravujem svoje tvrdenie že to bol obyč nič moc koláč. Bol skvelý (len musíte počkať kým vychladne a ne sa cpať ešte teplým, potom jasné že nerozoznáte poriadne chuť) a ládujem sa ním celý deň popri učení (takže na štácky dojdem vyžraná jak megera). Totiž, viac žerem než sa učím a po žraní sa mi zas chce spať...a tak dokola, hlavne že viažem sadlo. Inak, originál mal takto vyzerať, tak ja neviem, že prečo u mňa neni taký pekný...ale akože nevadí. Hlavne že je dobrý. (Zdroj.)

 

Klasický ovocný koláč - čerešňový

Taký z oddelenia "nuda" alebo "naša mama nevie piecť". Totiž, naša mať nám doteraz nezabudla ako sme raz zahlásili (mala som vtedy asi tak 10) na návšteve u babky pred celou rodinou, že ona nevie piecť, lebo stále robí iba ten istý koláč. Nuž...veci sa mali tak, že naozaj robila vždy iba tento (inak je vynikajúci, vlastne!) ale potom sa hecla a každý víkend vypekala všelijaké nové koláče. To bolo super. Ale pripomína nám to doteraz. Viem sa tým koláčom udláviť, odkedy ho nemávame tak často a vlastne vôbec, odkedy ja pekávam a vyhľadávam všelijaké exotické recepty (mám ich plno v zálohe, najbližšie sa chystám na zázvorovo-citrónový cheese cake, uvidíme, či sa k tomu vôbec dostanem), tak na jednoduchosť neni čas. (Foťka bude, ale až keď sa čas naplní.)

Potrebujete (na dva menšie plechy, akurát pre 4 osoby):

• 500g polohrubej múky
• 250g práškového cukru
• 1 Hera
• 1 vajčisko
• štipka soli
• šprcka mlieka
• 1 vanilkový cukor
• 1 škoricový cukor
• sekané mandle
• ovocie (najradšej mám inak slivkový, ten je popičíííí)

Postup:

Na doske si zmiagate všetko okrem tých dvoch balíčkov cukru a vypracujete krehké cesto. To by sa malo nechať pol hoďku odpočívať v chladničke, ale drahá mať takú možnosť zavrhla. Rozdelíte na dve časti a roztlačíte do plechov (no alebo do jedného veľkého, alebo to vyvaľkajte), vymastených, jasnačka? (Prisámvačku.) Na to naukladajte pekne čerešničky čééérešne a to posypte vanilkovým a škoricovým cukrom a orechmi a dajte piecť na dostatočne dlhú dobu. Neviem fakt, že ako dlho sme to piekli, lebo to musíte pozerať podľa maminej metódy, že keď bude ružový, tak je hotový. (No...v živote som nevidela ružový koláč s výnimkou punčových rezov, ale to je o inom.)

Btw a dnes mi mama hovorila o tej labutej piesni, že vraj labuť keď zomiera (napríklad keď zamrzne - povedala mama) (strašná predstava), tak poslednýkrát zaspieva takú krásnu a strašne smutnú melódiu. Ale nevieme či je to fakt pravda. Ale len si to predstavte, prišlo mi to strašne ľúto, tej labute ako, keď som si ju predstavila ako zamŕza a vie že to je jej posledná hodina (a nie vyučovacia) a tak si smutne zaspieva. Hrozne kruté. Veru, asi ani nezaspím, lebo ja sa vždy viem tak psychicky rozložiť (najmä na gauči), keď si predstavujem umierať labute a iné. Aj rozprávkové bytosti. Inak pri tom ma napadla historka z jednej žúrky, keď jeden náš známy rozprával o svojom chlapčenskom sne - chytiť labuť za krk, zatriasť ňou a povedať jej "Na ty piča". Predstavte si k tomu, že ten chlapec strašne koktá a kým tú historku zo seba dostal, skoro sme zdochli od smiechu. Možno aj vtedy by tá úbohá labuť zaspievala labutiu pieseň. A raz sme na strednej na nemčine písali taký krátky príbeh o labutiach. Neviem prečo.

Ale aby ste nemali celý deň taký rozosmutnelý, tu si pozrite najlepšiu reklamu všetkých čias. (Chcela som sem pre vás postnúť to video, ale ten skurvený blogger nespolupracuje...čo už.)

Clafoutis - francúzsky ovocný koláč

Neviem či je naozaj francúzsky, ale tak som si to vyvodila z toho popisu v knižke. V tomto prípade je to čerešňový koláč, lebo to je také koláčové ovocie. Mama ho práve ochutnáva a ešte je surový, no je to v piči, lebo vám tým pádom neviem povedať, ako dlho by mal byť v trúbe. (Btw práve začína film s názvom Železná kláda a neni to porno, čo je stýmto svetom?)

Potrebujete:

• 130g polohrubej múky
• 3 vrecúška vanilkového cukru (mala som jedno - dve som dala škoricové)
• 4 vajčiská
• 300ml mlieka
• štipka soli
• 2 lyžice rumu
• 1,5 čerešňového kompótu

Postup:

V miske (ne Petriho) vymiešate cukor, múku, soľ a vajcá. Postupne primiešate mléko a rum. Bude to riedke jak riť. Necháte polhodinu odstáť. Inak ten rum tam pôvodne nemal ísť, ale to nemôže nič pokaziť.

Do vymastenej a vysypanej tortovej formy nasypete čerešne a cesto na to vylejete. Dáte do rúry a budete čakať na zázrak. Malo by sa to piecť 40 minút, ale ja to ešte furt nemám dopečené a mama ochutnala kúsok a začala pičovať že to neni dobré a že som do posrala, lebo som si pomýlila údaje. Tak zo mňa urobila blbú a slepú zároveň, to že nenávidím matiku, neznamená, že neviem koľko je 300 ml mlieka. Dopiče. No tak sme to tam jebli ešte raz a mama tu pinduje že to ani nemám písať na blog, keď to je zlé. Ale ja neverím, že sa to neopraví, lebo moje koláče nikdy nejsú zlé a hento je osvedčená knižka. Tak. Ale zas, to že mama dójde a začne mi pičovať do varenia neni nič nové. Len ma akurvát dosť nasrala teraz. Fotka bude, a pri tej príležitostoi vám aj poviem, či to fakt bol humus. (Neverím že niečo bude humus keď je v tom rum!)