Svieža ovocná torta

Viete odkiaľ? Z nejakej knižky že Dr. Oetker. A viete čo? Na také recepty sa vám nabudúce vyserem, lebo z toho nikdy nevzíde nič poriadne a potom musíte ratovať čo sa dá. Ale keďže ja som skúsená kuchárka, zvládla som túto skúšku ohňom a torta je výborná. Ale poviem vám ako na to. Hlavne nič nevarte z takých kuchárok, čo vydala nejaká firma, lebo to sú samé ich prísady a skutek utek. 

Potrebujete:

Cesto:

• 175g masla na pečenie
• 175g práškového cukru
• 175g hladkej múky (základná chyba)
• 3 vajčiská
• 1 vanilkový cukor
• 2 lyžice kakaa
• 1/2 balíčka prášku do pečiva

Plnka:

• 250g odtučneného tvarohu 
• 2 šľahačky
• 1 vanilkový cukor
• kryštálový cukor podľa chuti
• 1 limetka (iba šťava)
• 1 balíček želatíny 
• drobné ovocie (čučoriedky, černice, maliny, hrozno) (žaluď nedávajte, ten žužlite v rámci predohry) 
• mätové lístky

Postup:

Najprv si vypracujete cesto, ktoré sa bude hnusne lepiť a miagať a nebudete už od nervov vedieť či to nehodíte von oknom (ak máte sieťku, trapas). Potom zavoláte sestru, ktorá vysavačom nechtiac vyhodila poistky, takže sa viac-menej nudí, aby vám prisýpala múku, kým z toho nebude niečo normálne. Hladkú, polohrubú a nakoniec hrubú, keď už budete fakt nervní. Nakoniec z toho vznikne nejaké dosť lepkavé čudné cesto. To si rozdeľte na tri rovnaké časti a upečte si tri korpusy (v tortovej forme). Pečte ich asi 10 minút pri 180°C. A nebojte, je to dobré cesto, nakoniec. Také keksoidné.

Plnku spravíte ľahko, zmiešate tvaroh s cukrom a limetkovou šťavou a potom spravíte dve šľahačky, ktoré tiež do toho vykydnete. Teraz nastáva problém so želatínou. Má slúžiť na to, aby šľahačka stuhla a nevyliala sa vám z torty. Takže želatínu spravíte podľa návodu na obale (ja bez cukru) a za horúca ju vylejte do zmesi. My sme to nechceli za horúca, lebo sme nevedeli čo sa stane, tak sme ju miešali a trochu chladili a nakoniec sa stalo to, že zhrudkovatela a keď sme ju vyliali do oného, tie hrudky sa už nerozpustili. No... Nabudúce sa na to vyjebem a použijem smetafix.

Ale nezúfajte! Vezmite korpus, natrite naňho krém, porozkladajte ovoco, zasa kydnite trochu krému a potom položte druhý korpus, zasa rozotrite krém, zasa ovoco a tak ďalej. Na vrchný korpus ovoco poukladajte tak pekne reprezentatívne (veď vy viete dobre) a ešte ozdobte lístkami mäty. (Ak máte mäty málo, radšej si ju šetrite na mojito.) A dajte stuhnúť. Torta je vy-ni-ka-jí-cí! Plnka prejde cestom, takže to je také vláčne a mäkké. Okrem toho je hovadsky sýta, takže po jednom kúsku budete fučať jak drevorubač. Btw, fotky sú neupravované!!!!

Murín v košeli

Najprv slovníček pojmov (ako v učebnici dejepisu): Neviem, či všetci vedia, čo je murín. Nie je to malý murár, ako pred chvíľou zahlásila Chantal (je to v priebehu vekov jediná vec ktorú nevedela, takže jej odpustíme takú bláhovosť) - dala príklad so slávnymi dvojicami ako plavčík a námorník, a ja som dopĺňala - plavčík a Vratko, Vratko a Rohoň, Vavro a Šrobár...

Tak drahí a drahuše, murín je maur, alebo Mohr, čiže černoch. Chápeme sa...a niektorí to označenie považujú za rasistické, ale podľa mňa je murín z čiste fonologického hľadiska veľmi pekné slovo. Oveľa lepšie než neger napríklad, ak sa spýtate mňa, ja byť negrom, radšej sa nechám oslovovať murín. No. Uvážte sami, či som rasista, lebo viete, odkedy ma tak označil môj vlastný (teraz už bývalý) frajer (mimochodom murín, ehm...černoch), tak mi to začína byť dosť jedno. 

Lenže on to nerobil z objektívnych dôvodov (to je napríklad, že sa smejem ako pominutá na politicky nekorektných vtipoch typu "I hate it when I loose my black friend in the dark" - ale skúste povedať že vám to nepripadá vtipné! Kto už zažil party s černochmi, vie o čom hovorím, je v tom oveľa viac pravdy než hostilného humoru.) ale iba keď bol naštvaný. Na mňa. Ale to patrí inam, ne na tento blog, takže vráťme sa k tým murínom v košeli. (Inak musím ešte povedať, že černoši velice radi nosia biele oblečenie, len to tak svieti, je to strašne smiešne, keď sa nad tým zamyslíte v súvislosti s iným fenoménom, a to dark types, teda gotici, ktorí sú bledí jak stena ale milujú čierne handry.)

Keďže som gazdinka a nemám život (ale piču, ale dnes som proste doma), tak dnes večer pečiem dva druhy koláčov. Okrem toho mám aj inú zmenu - rozhodla som sa pre návrat ku koreňom a tento raz sú oba recepty z kuchárskej knihy a ne z internetu. Viete, recepty na nete sú super (hlavne je to super, keď máte nejakú robotu a chcete sa zajebávať a už ste pozreli fejs aj mail aj všetky stránky kde máte vytvorené konto), ale kniha je kniha. Konkrétne som prelistovala Basic Party, čo je najúžasnejšia kuchárka všetkých čias (máme aj Basic talianskej kuchyne, týchto kníh je celá rada, ale nie všetky sú preložené a teda sa dajú zohnať na Slovensku), lebo sú v nej krásne obrázky, vtipné texty a všelijaké rady a mikropríbehy okolo.

OMFJ (oh my fucking Jehova, ako hovoria Svedkovia), už som sa nejak rozpísala a vy tu nejste kvôli mojim kecom, ale kvôli mojim receptom, že? Tak sorry, ale ja tu ne len hosťujem, móžem si to dovoliť. My sme tu doma!)

Receptík som mierne upravila, kto chce pôvodný, tak: SCHINHARL, Cornelia; DICKHAUT, Sebastian: Murín v košeli. Žiadny rasizmus - je to čokoládový puding zahalený v bielom. In: Party a jej basic. Gräfe und Unzer, Mníchov 2001, S. 147

Potrebujete (4 porcie):

• 100g čokolády na varenie (to je jedna tabuľka, víme)
• 2 vajcia (mali ísť 4, lenže už som všetky minula, ja som ako vajcový terminátor, proste v mojej blízkosti také vajce nemá šancu, jedine teda...presne, jedine že by šlo na vander)
• 40g masla
• 40g práškového cukru
• štipka mletej škorice
• 50g sekaných mandlí (mne už vybrali mandle keď som bola malá a odvtedy si musím kupovať balené v obchode)

Na košeľu:

• 150g smotany na šľahanie
• mletá škorica

Postup:

Najprv si oddelíte bielky od žĺtkov, vyšľaháte tuhý sneh a jebnete do chladničky. Medzitým si vymiešate žĺtky s cukrom. Medzitým (všetko súčasne, ako pre skúsené Magdy!) (Magdy Dobromily Rettigové, viete...vy čo ste tu noví, ona je taký môj vzor a postupne sa na ňu začínam podobať, lebo tým vypekaním akurát tlstnem.) si roztopíte maslo s čokoládou (jebem ti riť, aby som sa ondila s vodným kúpeľom, obyčajne to robievam, ale dnes sa mi fakt nechcelo) a pridáte do tých žĺtkov cukrových. Pridáte škoricu, mandle a pekne vymiešate a potom pomaly primiešavate sneh, aby vám to neopadlo, veď vy viete, nejste blbí (či?).

Zmes (sme skoro ako na fyzike!) rovnomerne rozdelíte do štyroch zapekacích misiek (ešte že ne Petriho misiek...inak videli ste takú niekedy? A viete kto je ten Petri? Ja osobne teda ne, na fyzike - či chémii, či čoho sa to týka - som nikdy nedávala pozor, mala som vždy dosť roboty s inými záležitosťami). 

Vy kto máte zapekacie misky, tak predpokladám že viete ako sa používajú, vy čo ne a neviete, tak ja vám to vysvetlím (vidíte tú udicu, čo vám dávam? Žiadna ryba!): Zapekacie misky z neznámych dôvodov musia byť v plechu naplnenom vodou (ne do plna, len tak trochu). Tak ich treba dať do rúry.

Keď ste toto všetko zvládli (robota asi na pol hoďky), strčte do rúrky na 60min/180°C.

Keď to budete podávať, vyšľaháte šľahačku (pridáte trochu škorice) (mali sme voľakedy strašne škaredú mačku, ktorá sa volala Škorica, ale ju by som nedávala do šľahačky, aj keď nemyslím, že by sa tomu bránila) a kydnete na murínov, to je ako tá košeľa. Mne sa síce s černochmi spájajú iné asociácie, ale kto chce, tak si to môže aj takto predstavovať... (Foťky budú zajtra, teraz je už moc tma na fotenie, deti.)

Horúca čokoláda s jahodami

To už je niečo lepšie, než trápny cestovinový šalát, čooo? No dnes sa jednoducho prekonávam zajebávam (toto všetko je na úkor mojej diplomovky, ja sa proste nedokážem aufraffen, akoby povedali Nemčúri), tak som si dopriala luxusný dezert. Ako z čokoládovne.

Potrebujete (na dve porcie):

• 1,5 tabuľky čokolády na varenie (ale to záleží na tom koľko jej chcete, približne 150g asi)
• kúštičok masla (fakultatívny údaj)
• troška mlieka (neviem...dve, tri deci?)
• Amaretto (přiměřeně)
• jahody (fakultatívny údaj, ale potom musíte zmeniť názov tejto znamenitej pochúťky)
• šľahačka (obligátny údaj)
• cukrové srdénka na ozdobenie

Postup:

Ľahké, také ľahké neviete? Čokoládu s trochou masla roztopíte vo vodnom kúpeli (kúpeľ je cool slovo, že) a pridáte mlieko. Celé to mieškajte a mieškajte, lebo sa vám to bude ondiť a lepiť a zgrcávať a iné veci, čo sa bežne stávajú potravinám s takouto konzistenciou. Ja viem, že to je explicitne popísané, ale aspoň vám hovorím pravdu! (Ne jak na tých suchopárnych webstránkach s receptami od mamičiek, ktoré napíšu, ako veľmi ich koláč chutil svokre. Ne ne, ja svokru nemám a hovorím pravdu, jenom pravdu a nic než pravdu, ako na americkom súde. Mám rada filmy z amerických súdov, lebo síce právo je nudné, ale baví ma pozerať ako sa navzájom utlčú argumentami.)

Kde sme boli? Aha no a keď to máte už roztopené a rozmiešané, odstavíte zo sporáka, pridáte Amaretto a nalejete do šáločiek. Ja som ešte predtým nastrkala do šáločiek nakrájanú jahodu (prípadne viac jahôd) a na vrch móžete pekne naaranžovať šľahačku. A posypať tými srdiečkami. Lebo viete, to sú také relatívne drahé srdiečka, ktoré som si musela v obchode s mamou tvrdo vybojovať a sľúbiť že si ich zaplatím sama, ale keď jej spravím hentakú čokoládu, iste mi odpustí. Alebo si spomenie, že jej dlžím euro sedemdesiat za tie srdiečka.

Čokoládový Amaretto koláč

Posledný príspevok na dnes, trochu vyčerpávajúce...no ale musíme vziať do úvahy, že ne každý deň je tak plodný a ne každý víkend varím na party a tak dále a tak dále... čo neznamená, že nemám pripravené nejaké nápady na nasledujúci týždeň, chacha.

Tento koláč vyzerá obyčajne, ale je famózny. Je tak famózny, že som nestihla urobiť ani fotku a preto uvádzam tú od zdroja... Inak zaujímavý nemecký blog, kto rozumiete a radi varíte, určite sa pozrite.

Potrebujete:

• 150g polohrubej múky
• 150g práškového cukru
• 150g masla
• 150g čokolády na varenie
• 100g mletých mandlí (predávajú sa v baličkoch po 100g, super, ne?)
• 3 vajcá
• 1 lyžička prášku do pečiva
• štipka soli
• 1 štamprdlík Amaretta (prosím vás, čo si budeme nahovárať, jebla som tam dobrého deci aj pol, ak ne dve, s chlastom sa nemá šetriť)
• šľahačka (fakultatívne)

Postup:

Vymiešate žĺtky (verili by ste že som napísala žľťky?) s cukrom (ak si ešte predtým nezmiešate cukor s múkou ako ja a potom som ho musela lyžicou odoberať), pridáte múku, soľ a prášok do pečiva. Roztopíte čokoládu s maslom, zmes pridáte do hentoho čo už ste si narobili. Pridáte mandle a Amaretto. Bielky vyšľaháte na sneh a opatrne podmiešate. Vlastne by sa to dalo zhrnúť - šecko zmiešate a sneh nakoniec. 

vylejete do vymastenej a vysypanej tortovej formy (25cm priemer je akurvát) a dáte piecť na 40 min. pri 180°C. (Ale ja vždy všetko pečiem na 180°C.)

Koláč je vynikajúci s kopčekom šľahačky, ako v cukrárni.

Šľahačkovo-tvarohový dezert

Vyzerá popiči, ako z cukrárne, no fakt! Sa presvedčte (píše sa to tak?) sami. Inak akože už mám konečne k dispozícii poriadny fotoaparát, tak nemám len špatné fotky. Ale ešte stále neviem fotiť, takže nemožno hovoriť ani len o poloprofesionalite, ale uznajte že tieto sa celkom vydarili, ale tak svetlo (a Picasa, chacha) robí svoje.

Recept mám z takej super hry, ktorú moje kamošky svorne odignorovali, takže asi nijaký iný ani nedostanem, ale skrátka to bol reťazový e-mail o receptoch (a vy viete dobre že ja a reťazové maily sa nekamarátime, ale recepty? Hneď som bola nadšená!) ktorý bolo treba poslať 20 ľuďom...no a to je trochu veľa, ale ako inak chcete nazbierať viac nových receptov?

Je to strašne ľahké a vyzerá to vynikajúco, to môžete ponúknuť aj svokre a neurazí sa (leda ak je hypochondrička alergická na všetko čo sa v okolitom svete nachádza) (nie, to nie je nemiestna narážka na moju tetušku) (no dobre, tak je).

Potrebujete:

• smotana na šľahanie 1 kus
• tvaroh 250g
• vanilkový cukor 1 kus
• obyčajný cukor trochu
• piškóty niekoľko kusov
• konzerva s ovocím 1 kus
• čokoládové oné trošku - alebo kakao, škorica, bársčo
• rodina 4 až 6 kusov (aby to mal kto zežrať, predsa)

Postup:

Ako som už povedala, je to ľahkééééé. Tvaroh vymiešate c cukrom, kým je taký sladký ako ho chcete mať. Šľahačku vyšľaháte bez cukru (ale pre mňa za mňa si tam dajte aj cukor a budete tlstí, mne je to jedno) (teda aj ja som tlstá, už mám určite minimálne tri brady, ale vy budete viac, lebo ja šľahačku nesladím).

Potom zmiešate tvaroh so šľahačkou (chápete zatiaľ? Keby to bolo moc zložité, napíšte mi prosím komentár!)

Do pohárov napcháte nejaké piškóty, na to drbnete jahody z konzervy (alebo mrndarínky a pomrdanče, alebo čo ja viem) a aj trochu šťavy. Na to potom nakydáte tú skvelú tvarohovo-šľahačkovú zmes a posypete čokoládovými onými (ja fakt neviem ako sa to volá, také maličké pičusiny čo sa sypú na torty, viete, také na ozdobu). Dáte do chladničky a postavíte sa na stráž, aby vám to niekto nezežral skôr než to odstojí.

Schwarzwälder Kirschtorte

Ak chcete - schwarzwaldská čerešňová torta (ale to znie napiču, že). Nakoniec som teda upiekla svoju rozlúčkovú tortu pre moju drahú rodinu a viete čo mi povedali? Že to bola najlepšia torta akú som doteraz upiekla. Čo sa vlastne fakt čudujem, pri postupe ktorý som nasadila, ale veď uvidíte... Pripravte si servítky, keď budete slintať ako Pavlov, teda jeho psy, aby ste si nezasvinili klávesnicu.

Na skvelú tortu teda potrebujete mrte vecí (ale väčšinu z toho asi máte doma stále).

Cesto

• 150g cukru (Nemci tradične neuvádzajú že aký, pche...tak práškový, zlatíčka)
• 3 vajcá (tak čo, dáme starý známy vtip o vandrovke?)
• 4 PL horúcej vody (nezohrievajte, stačí z kohútika!)
• 150g hrubej múky
• 1 ČL kypriaceho prášku (to čo je za blbosť...dala som polku balíčka)
• 4 PL kakaa

Plnka

• 1 pohár čerešní (prišiel na psa mráz a pójde do klobás, už nejsú čerstvé...)
• 1 vanilkový puding
• 1 a 1/2 PL cukru (ejha...práve ma napadlo, že ja som tam vôbec nedávala cukor! Nedávajte, bude to bez toho lepšie, teda ak sa aj naďalej budete pridŕžať môjho upraveného receptu)
• 2 PL čerešňovej šťavy (tu tkvie celá pičovina toho receptu, pripadalo mi to divné... detaily v návode)

Belag (to je nemecké slovo...nejaká obloha, obloženie, alebo tak, dokonca aj povlak na jazyku...no fuj)

• 2 šľahačky (boli že tri! No neviem načo...)
• 2 stužovače (som sa bránila a v duchu som prskala, ale treba ich a neni to ani cítiť dokonca)
• 1 vanilkový cukor
• 1 horká čokoláda (mali sme len takú na varenie, lebo horkú Chantal zežrala, ale nikto si to nevšimol...)

Postup

Cukor, žĺtky, vodu, múku, prášok do pečiva a kakao vymiešať dopenista (ako keby to šlo...robte to mixérom a výjde vám taká zgrcnutá hmota). Bielky vyšľahať do snehu (ste nečakali, čo) a podmiešať. Jemne!!! Preboha jemne.

To už bude veľmi homogénna zmes, a celkom dobre to chutí.

Nalejte do vymastenej a vysypanej tortovej formy (alebo bárskam, kde zvyknete) a dajte piecť na 25min./160°C. Upečené cesto nechajte vychladnúť, trúbu vypnite, už ju nebudete potrebovať.

A teraz nastáva základný problém. Uvediem najprv pôvodný recept, ktorý mi pripadal čudný, tak som ho zmenila a potom som horekovala, ale nakoniec to vyšlo, tak sa rozhodnite komu budete veriť, nejakému anonymovi na nete, alebo mne?? (Som rada, že si rozumieme.)

Tak ten puding sa má akože uvariť v čerešňovej šťave (lenže tam nebolo napísané, že či v tých dvoch lyžiciach alebo kerého anciáša) kým zhustne a potom sa k nemu má pridávať dalšia šťava a neviem čo, celkovo som nepochopila, čo to má byť a zdalo sa mi divné variť puding v nejakej kompótovej šťave...

Môj postup je taký, že uvaríte hustý puding (mlieko bajočko, lebo odmerku som mala špinavú...tak pol litra? Vác? neviem...) a do toho jebnete tú čerešňovú šťavu. LENŽE. Ja som ju tam vyliala celú a vznikla mi dosť riedka hmota, ktorá ne a ne stuhnúť. (Paos chanika.) Tak tam skúste dať menej. Hlavne serte na ten cukor, ja som ho tam zabudla dať a vôbec tam nechýba. Samo o sebe to moc dobré neni ale v celej torte je to super, lebo tak aspoň neni príliš sladká. Príliš sladké a príliš slané veci sú odporné.

No a keď už budete mať riedku alebo hustú plnku, pudingovo-čerešňovošťavovú, jebnite ju na to cesto. (Moja sa vylievala zospodu, teda vytekala z tortovej formy, sviňa...ale len trošku, už som chcela panikáriť, ale našťastie fakt len trošku.)

Do toho naukladajte vykôstkované (!!) čerešničky čerešničky čeeeerešne a nechajte vychladnúť. V mojom prípade to chladlo a tuhlo celé poobedie a celú noc. A kus rána, lebo ja nevstávam na svitaní. (Ešte to by mi tak chýbalo.)

No ale ráno to už bolo krásne tuhé (viac-menej). (Ako taká príjemná ranná erekcia.)

Následne vyšľaháte šľahačku s tým vanilkovým cukrom a stužovačom (hehe, aj viagra je vlastne stužovač) a pekne natrete na povrch torty. A pekne aj po okrajoch! Vyzerá to famózne, ale ešte famóznejšie je, keď nastrúhate tú čokoládu a posypete ňou celú tortu. Brutálne!!! A potom móžete žrať. (Prvý kúsok sa mi trochu rozpadol, lebo som bola pahltná, ale keď to ešte odstálo v chlade, už to drží parádne.)

Keby som nespravila štácky (Bože uchovaj, ale v duchu sa pripravujem na najhoršie, rovnako ako moja babka, ktorá dnes zahlásila "Ak na jar nebudeme chorí, alebo niektorí aj mŕtvi, pôjdeme na dovolenku."), môžem si otvoriť cukráreň. A čitatelia môjho blogu budú mať u mňa vždy koláčik zadarmo!