Sójová marináda na hovädzie steaky

Totiž, aby sme si rozumeli, ja som ju dala na hovado, ale vy si ju dajte na čo chcete, bárs sa ňou potrite a vybehnite do ulíc. Robila som ju včera po polnoci, keď som sa vrátila z krčmy z divadla, lebo som to chcela jesť dnes. A bola hovadsky dobrá. Síce vyváram len občas, ale som stále gazdinka jak kurva. Inak sa musím priznať, že zas nemám fotku, ale ešte mám pár tých mias (to je plurál od mäso, čo čumíte, učili sme sa to ešte v základnej škole), takže zajtra to sem príde, ak od hladu nezabudnem.

Potrebujete:

• hovädzie maso, samozrejme, alebo nejaké iné maso
• 1 cibuľu
• 3 strúčiky cesnaku
• 4 lyžice sójovej omáčky (približne)
• l lyžica medu
• 2 lyžice olivového oleja
• čierne korenie
• chilli paprika, sladká paprika
• trochu majoránu
• koriander
• kečupu přiměřeně

Postup:

Cibuľu a cesnak nakrájajte na minikúsočky a všetko spolu dobre premiešajte. Hlavne nepridávajte soľ, lebo sójová omáčka je slaná jak riť (neviem či rite sú slané, ale asi áno).

Potom do toho geblajzu naložte mäso a nechajte odstáť cez noc. Pôvodne som to chcela opekať na grile, ale viete ako - dnes sú celý deň prehánky, voláko sa dosralo počasie a tak som to pekne osmahla na panvičke ako minútku a jedla so šalátom (lebo sa snažím schudnúť) (a preto som potom zožrala ešte asi pollitra pudingu ako dezert, ale nevadííííí). Hroóóóózne dobré.

Tvarohový dip

Musím sa polepšiť a zase začať vyvárať a vypekať, alebo aspon dačo robiť, lebo to tu zaľahlo prachom a tak. Nemám foťku, snáď mi odpustíte, ale musím vám to sem napísať, lebo som to práve dnes vymyslela a je to hrozne dobré.

Potrebujete:

• jemný tvaroh
• tzatziky (vieme že po slovensky sa to povie cáciky, však)
• chilli korenie
• tymián
• sezam
• olivový olej
• mrkvičku (alebo inú alternatívnu zeleninu, napríklad šalátovú okurku)

Postup:

Všetko zmiešate a množstvá si dajte podľa chuti (toho oleja ale ne veľa, aby ste nestlstli) a potom naberajte mrkvičkou priamo do papuľky.

Hrachovka

Ale to není jen tak obyčejná hrachovka! (Cítíte tu energii?) K veci. Prosím pekne, toto je moje životné dielo, čo sa týka polievok a kuchyne vôbec. Varila som tú spíčenú polievku dve hodiny (čistého času), ale kľudne môžeme zarátať tých 12 hodín, počas ktorých som hrach nechala odmočiť. Ten bazmek síce napučal, ale rozvariť sa nechcel ani za boha. Nechcite vedieť, čo som tu zažívala. Zato je fakt mega dobrá a ešte aj fotoegnická, no tak čo sa sťažujem.

Potrebujete:

• sušený hrach (viete, taký ten žltý, alebo jaký, množstvo podľa potreby)
• klobásu (trocha ľudovej slovesnosti: nevedela čo má robiť od špásu, strčila si medzi nohy klobásu)
• mrkvu (punk není mrkev!)
• 3 strúčiky cesnaku
• korenie: 1ČL čierneho, červená paprika sladká a chilli bajočko, 1ČL curry, majorán tiež bajočko
• 1 bujónová kocka (z nejakého bujaka)

Postup:

Tak najprv dáte namočiť ten hrach aspoň na 12 hodín, ale to aj tak nepomôže. (Najlepšie jakože na noc, keď budete spať, ne že okolo budete chodiť a znervózňovať ho, to už len z trucu sa s ním nič neudeje.) Mala som hrnček hrachu a 4 hrnčeky vody. No a potom ho v tej istej vode uvaríte - hovoria múdre rady, lenže nikde sa nepíše, že to bude trvať tri milióny rokov. Tak som varila, varila, najprv mi to vykypelo a lialo sa to po sporáku (máme elektrický, tak to hneď aj prihorelo a trošku to iskrilo a vzadu tam je taká nejaká mriežka a asi to natieklo aj tam, nechcem vôbec vedieť, na čo to slúži), potom som to nechala variť poodkryté a ono sa to originál varilo asi hodinu a pol, kým som nestratila trpezlivosť. Jakože niekede v polovici som tam nahádzala ten cesnak (v celku), korenie a bujón, neskôr klobásu a nakoniec mrkvu. A ten hrach bol furt celistvý. Nervy ma už chytali, tak som hľadala mixér, taký ten malý ručný, ktorým sa aj koktaily dobre robia, ale nenašla som ho, len klasický ponorný mixér, takže som pekne vybrala klobásu a mrkvu a jala sa mixovať. Mala som široký hrniec, tak to striekalo na všetky strany, samozrejme hlavne na mňa.Viac menej to pomohlo (viac-menej, lebo ešte stále sú tam kúsky celého hrachu ale už sa na to môžem vyondiať, okrem toho vznikla ne polievka ale kaša, tak som musela zasa pridávať vodu).

Ale viete čo? Je hrozne dobrá. Som na seba hrdá.

Chilli con carne

Deti moje, dneska bez foťky. Lebo my totiž varíme v robote stále, ale nemám tam nikdy foťák, aby som tie diela zvečnila. Ale verte, dneska sme naozaj varili  chilli con carne a musím vám napísať ako, lebo to je easy-peasy (čítajte ízy-pízy) a hrozne dobré. Najlepšie je, keď máte po ruke nejakú mládež, ktorú necháte pracovať (už minule si tam všetci pochvaľovali detskú prácu) a vy robíte ochutnávača, lebo z nejakého dôvodu vyzeráte ako dôveryhodná osoba.

Potrebujete (my sme varili pre 10 osôb, ale sem vám hodím pre štyroch):

• 250g mletého mäsa (my sme mali bravčové)
• 2 cibule
• pár strúčikov cesnaku
• 500ml rajčinového pretlaku (prípadne ešte kečup) (prípadne ešte čerstvé rajčáky!)
• konzervu červených fazulí (Nemci ich volajú Kidneybohnen...no chápete, akože ľadvinové fazule)
• konzervu kukurice
• chilli korenie, čierne korenie, mletú papriku, soľ
• olej
• ryžu ako prílohu

Postup:

Najprv šecko poumývate a nakrájate (teda cibuľu a cesnak nakrájate). Na oleji opečiete cibuľku s cesnačikoma pridáte k tomu mäsko. To spolu celé trocha osmahnete, aby nebolo už červené (krvavéééé). Potom do toho vykydnete fazule, kukuricu a pretlak (konzervy aj s tou vodou vnútri), premiešate a necháte asi 30 minút variť. Na miernom ohni, jasné? No a na konci porádne okoríte podľa svojho vkusu. Ryžu uvaríte podľa návodu a potom si ju kydnete na tanierik a na to kydnete porádnu porciu vašej mäsovej chilli zmesi. Je to mega dobré. No vážne. Tak sme sa nažrali, že až.

Tortily plnené mäsom

V ťažkých časoch predštátnicových (opovažujem sa tvrdiť že je to takmer také zlé ako cholera) (ešte neni, ale bude, bude!) (ešte že mám skoro celé balenie Nootropilu) netreba na polotovary pičovať ale treba si ich vážiť. Preto tortilové placky sú z obchodu (de´s to videl, v Tescu?). Ale vám to nebude vadiť, lebo vy ste moji čitateľkovia a pekne zjete čo máte na tanieri, však?

Vegetariáni móžu rovno odísť. Pápá.

Potrebujete:

• 1ks bravča (pomletého) - no dobre, tak 500g 
• 1 mrkva (ale môžte si dať aj dve, viete, záleží na veľkosti) (presne, na veľkosti ZÁLEŽÍ!)
• 1 cibuľa
• 3 strúčiky cesnaku
• 1 konzerva kukurice (indiánske zlato, pozerali ste Pocahontas?) (ohnivú vodu dnes nepotrebujeme, tak odložte tú fľašu)
• slnečnicový olej
• všelijaké korenie a bylinky (ja idem porade a z každého trošku) - čierne korenie, paprika sladká, chilli, tymián (dávam ho všade), provensálske korenie (alebo také dačo), curry, soľ, sezam
• kečup

Postup:

Najprv si na oleji orestujete cibulenku, pridáte maso a cesnak a mrkvu. Pridáte aj trochu vody (ne moc, aby ste nemali poliefku) a varíte a dusíte a tak. A osolíte a okoríte. A potom čakáte a keď je to hotové, tak tam drbnete tú kukuricu (inak čo si predstavíte keď sa povie Indián? Winnetoua? Nemeckých literátov? Kakaové kekse? Nepečenú striešku s banánom? Ohnivú vodu? Lososy? Pocahontas?) a kečup a ešte necháte chvíľu variť. Potom vypnete plyn, nakydáte na placku a jete.

Vegetariánska alternatíva (bez fotky)

Najprv opečiete klobásku s cibuľkou a cesnakom a potom nadrbete do hrnčeka (do rendlíka!) konzervu červených fazúľ a pol konzervy kukurice. To posolíte, pridáte sladkú papriku, chilli a nejaké barbecue korenie (keď ja neviem čo to je vlastne, ale dobre to vonia) a trochu kečupu. Stačí to chvíľku povarievať a je to hotové. K tomu do placky by som ešte pridala kečup. (Alebo Tabasco omáčku, ale nemám.) Hm, vlastne to asi neni moc vegetariánske keď je tam klobása. No tak vy si ju móžete vynechať.

Soya wok (cestoviny)

Dnes iba tak jednoducho, neni čas. Ale je to velice dobré. Mimojazdom, ten nešťastný korpus ešte stále smutne leží na kuchynskej linke a nikto sa nahodlá doň pustiť. 

Špargľa zmizla ako gáfor (vie niekto čo je to ten gáfor? Gáfor Vlkolínsky?), len sa tak zaprášilo. (Íha koľko frazeologizmov v jednej vete!)

Potrebujete:

• cestoviny (přiměřeně, ne drevorubačské množstvo aké sa dnes podarilo mne)
• zeleninu Thai wok (ako Wok Kena Homa...celý svoj život prežívam v omyle, že to je ten názov pre wok, že Wok Kena Homa ale ono je to wok patriaci istému Kenu Homovi...vedeli ste to?)
• 1 vajce
• 1 cibuľka
• olivový olej
• olivy
• korenie
• sójovú omáčku

Postup:

Cestoviny uvaríte, wok opražíte (alebo niečo také) na oleji s cibuľkou, nadrbete mrte korenia (napr. aj chilli je dobré) a bylín a vajčisko. Potom to spolu zmiešate a zalejete podľa chuti sójovou omáčkou. Ja viem že to neni nič extra, ale niektorí nevedia ani to, by ste sa čudovali čo všetko sú ľudia schopní hľadať na googli. Tá sójová omáčka je hrozne dobrá. Ale pozor, použite takú tú slanú, ako na sushi, lebo my máme doma ešte aj jednu sladkú a to neni dobré. Btw cibulákový vzor dotvára kolorit tohoto blogu!

Špargľa v cestíčku

Drahí moji. Musím vás dnes sklamať. Ad jedna, nemám foťku dunajských vĺn. Smutné sľľľľp. (Neexistuje mäkké L s dĺžňom...to je hanba.) Lebo tie dunajské vlny sú kurevsky dobré a zmizli skôr než som stihla podniknúť nejaké opatrenia. Takže. Ale spravím ich aj nabudúce, lebo len pri pomyslení na ne sliním ako Pavlov. Ad dva, dnes som sa chystala spraviť tortu (s krémom z prášku, ale čo), lenže stalo sa nešťastie. Našla som si recept na korpus v slávnej hrnčekovej kuchárke pani Svatavy Poncovej a ten je na piču. Nešiel tam prášok do pečiva (je to ako prekliatie, ten prášok) a ja som si pomyslela, že hádam pani Svatava Poncová vie čo robí. Ale nie, nevie. Pani Svatava Poncová sklamala na celej čiare. Som znechutená a rozhorčená a navyše som hrdým majiteľom korpusu o hrúbke asi 1cm. Čo s tým teraz? Viem. Počkám na mamu, nech to nejak vyrieši. Všeobecne keď si neviete rady, je najlepšie zavesiť vaše problémy mame, lebo predsa mamy vedia všetko. Stále sa presviedčam o tom že je to naozaj pravda, lebo rodičia majú jednoducho vždy pravdu aj keď si to niekedy nechcem pripustiť. No, keď mama vyrieši ten ošemetný problém, poviem vám ako na to, keď sa vám niekedy pritrafí že sa v dobrej viere spoľahnete na pani Svatavu Poncovú a ona vás takto ojebe. (A to som dokonca pozerala aj video pani Noriky Mojsejovej, ktorá odporúčala "Nenenchajte sa ojebať" a nepomohlo, vidíte.)

Na druhej strane, druhá vec sa mi dnes podarila. Ne, neni to bod číslo jedna v mojom pomyselnom zozname povinností (učiť sa na štátnice), je to tá špargľa. Špargľa je popiči, len akurát sa nedá rozhrýzť lebo sa z nej ťahajú vlákna a podobné špargľové záležitosti a to ma dosť sere, ale inak ju milujem. No a dnes som si vymyslela superný (slovo zo ZŠ) recept zo špargle a lístkového cesta.

Potrebujete:

• 500g špargle (jedno balenie)
• 1 balenie lístkového cesta (mala som také čo už bolo nakrájané na pláty, paráda!)
• plátkový syr
• olivový olej
• kadejaké korenie a bylinky

Postup:

V podstate ľahký, akurát to dlho trvá, kvôli špargli. Tú sviňu musíte ošúpať a to zaberie večnosť. Navyše to nejde bohviejak, lebo ono ju ani tak nešúpete, ako ju holíte. Tak tak, špargľu treba oholiť ako nohy. Lenže predstavte si že holíte pavúčie nohy. Lebo špargľa je tenká. No dobre, možno ne tak ako pavúčie nohy, ale skoro. Ale našťastie nikto nemusí holiť aj pavúčie nohy.

K veci. Špargľu oholíte, potom ju vložte na asi 5-8 minút do vriacej vody. Medzitým si pripravte to oné. Do pohára nalejte trochu olivového oleja a do toho nadrbte všeličo čo sa nachádza u vás doma. Ja som dávala cesnak (sušený), biele korenie, chilli, červenú papriku, tymián, curry, provensálske korenie, nejaké iné korenie...proste to je jedno. A trochu soli. To zamiešate a potom idete na vec. Takto: z cesta si nakrájate pásiky a tie budete potierať týmto super oným a potom do nich zaviniete špargľu špirálovito. (Jebte teraz na slovosled, musím sa sústrediť.) To poukladáte na vymastený plech a dáte piecť, až kým to nebude hotové. Tesne pred dokončením poukladajte na tie špirálky plátky syra. je to mňamózne. (Bože, to je hrozné slovo.)

Korisť

Ako iste viete, vrátila som sa z blahobytu naspäť do tragického kráľovstva a od stredy čelím realite. (Skôr sa jej vyhýbam, ale to mi moc nejde, takže občas o ňu zakopnem. Už sa teším ako mi dedkovci oznámia že lepšie to už nikdy nebude a tak ďalej.) Ale teraz vás nejdem nudiť, na to mám ten druhý blog, víme?

Teraz vám idem ukázať, čo som privliekla zo západu, aby som mohla potešiť vám oko a mojej rodine i chuťové bunky. (Aj keď mama sa podozrievavo pýtala "A toto je na čo? A to budeš teraz používať?")

Sledujte a záviďte a slintajte. Prvý africký receptík idem vyskúšať zajtra.

Kokosový olej, použijem na ryžu jollof (nepýtajte sa čo to je, mám taký recept po anglicky, ale vyzerá to ako keby to gúgel translátor preložil z nejakého afrického kmeňového jazyka ako uznal za vhodné...a asi to tak aj bude), v podstate voľačo ako africké rizoto (ak sa to dá nazvať ešte rizotom, lebo Francesca by ani naše rizoto nenazvala rizotom, ale chápete, to sú tie kultúrne diferencie, a že kto čo si predstaví pod pojmom raňajky...ako sme sa učili na interkultúrnej komunikácii, ktorá nám všetkým hovadsky veľa dala).

Shito rozhodne nie je to, na čo ako prvé pomyslíte pri prvom prečítaní názvu. Je to vraj kurevsky štipľavá papriková oná...no, sós. (Sós - strašne super slovo, smiešne.) Neviem ešte čo s tým, lebo popravde ja nemusím až tak štipľavé veci, ale keď použijem len trošku, možno to výjde a neporazí nás všetkých pri stole. Musím ešte vyzistiť u svojich afrických informačých zdrojov, k čomu to jedia (dúfam že odpoveď nebude ako vždy - to je jedno, podľa chuti).

Curry a tymián, to poznáte, však, no ale tieto nie sú ázijské, ale nigérijské a vraj majú odlišnú chuť. Som zvedavá. A hentá karibská sranda, to je asi na kura, tak to bude najľahšie. No, teraz si môžete zhľadúvať papier a pero alebo pripravovať hrnce a tak, lebo v nasledujúcich týždňoch hodlám napraviť tú dlhú odmlku zapríčinenú špinavou intrákovou kuchyňou, v ktorej chýbali základné utenzílie.

Aceto balsamico som dostala od Franceskiných rodičov, lebo im hovorila ako veľmi sa zaujímam o taliansku kuchyňu. (Veľmi.) To neni len tak obyčajný ocot, tento má 10 rokov!