piatok 30. decembra 2011

Nepečená strieška s banánom

Ten názov sa mi strašne páči, že strieška, je to dokonalé. Juj. (Také to vysoké "juj" keď máte chuť zvýsknuť a poskočiť si, prípadne niekoho vyštípať do líca...inak keď už ste vo veku že máte chuť ostatných štípať do líca a myslíte to aspoň trochu vážne, je načase plánovať dôchodok.)
Tento koláč som jedla prvýkrát v Luxembursku. Vidíte kam ja musím cestovať aby som ochutnala najjednoduchšie, prípadne najtradičnejšie pokrmy (to slovo je cool), napríklad aj sviečkovú som tam jedla prvýkrát (ak nerátam školskú, čo rozhodne ne).
A nazvala by som ho aj orgazmický, ale kto by už len zadával do googlu že orgazmický koláč (možno ja...hneď to vyskúšam, počkajte)??? (No poviem vám, nič moc výsledky, ale forma na koláč v tvare penisu sa našla.)

Tak:
  • 2 balenia Bebe keksov (jedny čokoládové a jedny biele)
  • 1 nízkotučný tvaroh 500g
  • 200g masla
  • 150g práškového cukru (tak pozor, keď vám niekto bude fúkať práškový cukor do riti, tak ho zberajte a môžte ho použiť!)
  • 2 banány (som skoro zabudla!) - jeden taký väčší a jeden taký menší
Je to ľahké, vymiešate cukor s maslom (alebo aj ne a potom sa vám to zgrcne, ako sa u nás odborne hovorí) a pridáte tvaroh. Najlepšie je použiť mixér (aká to vymoženosť!)
Na alobal (alumínium!) poukladajte Bebe keksy, tri rady po sedem kúskov (alebo sedem radov po tri kúsky...záleží na tom, z akej strany sa pozeráte), pričom striedate tmavé a svetlé, aby sa vytvorila šachovnica.
Potom si donesiete šachové figúrky (haha, vtip, snáď ste si z toho šialeného záchvatu smiechu neoprskali monitor).
Na poukladané kekse rozotriete polovicu krému a znova poukladáte kekse, ale tentokrát diverzne...ehm, averzne...no proste tak aby nad bledým bol tmavý a opačne...ale veľmi som túžila napchať sem nejaké cudzie slovo a viem že určite niečo podobné sa sem hodí.
 
Na tú vrstvu rozotriete druhú polku krému a plesknete banány (inak musíte aj vy myslieť na penisy keď máte do činenia s banánom?) a potom to chmatnete a zavriete tak, aby sa vytvoril trojuholník - teda akože strieška. No ja neviem ako to robia iní, ale tu nastal samozrejme problém, lebo tie kekse boli nejaké moc malé, krátke, alebo banány moc veľké? Takže som to zavrela, ako sa dalo a tam zostal taký holý (chudááák) kúsok a ten som pozakrývala ešte keksami (ale už len jednou vrstvou) a tak nemám striešku ale lichobežník. Ale aj lichobežníky sú fajn. Nebuďte voči nim zaujatí.
No a potom to celé nejako zabaľte (inak je to dosť dlhé, samu ma to prekvapilo) a dajte na noc do ladničky (a keď ste pažroši ako my, stačí aj na pár hodín, ale nebude to ešte také odležané).

štvrtok 1. decembra 2011

Opekané kura v medovej marináde

Alebo tak nejak. Ja vám netuším, ako by som nazvala ten proces prípravy mäsa na panvičke. Opekanie? Oprážanie? Restovanie? (Skrátka každý už pochopil, že treba len jebnúť kura na panvu a zapnúť sporák, ako by som povedala ja - najvulgárnejšia osoba a najväčší alkoholik v Esch-sur-Alzette.)





Potrebujeme (vlastne vy potrebujete, lebo ja už všetko mám hotové):
  • kuracé cecky (koľko kusov uznáte za vhodné, ja som mala dve)
  • ryžu (akože príloha hej?)
Medová marináda (mňamky mňamky):
  • menšia cibuľka (menšia je relatívny pojem, skrátka nie veľká, lebo - veľká je väčšia než väčšia, ani väčšia, lebo tá je väčšia než menšia, ale menšia je väčšia než malá, je to zrozumiteľné?)
  • cesnak (2 strúčiky, ale záleží na tom, koľko toho chcete) (a môžu byť aj väčšie, hehe)
  • kečup (přiměřeně)
  • med (přiměřeně)
  • oregano, soľ a čierne korenie (přiměřeně)
  • škorica (tiež)
  • olivový olej (hádajte koľko)
Musím priznať, že pôvodný recept ktorý som našla na nete som musela pozmeniť, lebo tam chceli aj sójovú omáčku, ale tú nemáme a nedržíme a nemala som chuť prehľadávať cudzie skrinky (čo keby ma niekto načapal), ukradla som iba škoricu, ale to od Renáty a ona mi dovolila, my máme deal.

Tak cesnak a cibulenku nasekať na padrť a všetko zmiešať dokopy a do toho naložiť maso, ja osobne mám najradšej cecky nakrájané na kúsky, lebo to potom môžete pohodlne opiecť/opražiť/orestovať/whatever na panvičke ako minútku a netreba sa s tým serkať a dlho čakať.
No a ryžu si uvarte jak chcete, to viete, či? (Po nemecky ob? Odpoveď je Jenisej, Lena.)

utorok 22. novembra 2011

Mäsové a špenátové taštičky

Drahuše, drahúši a ostatné! Dnes to bude jeden recept zo slovenskej party, ktorú sme usporiadali minulý štvrtok. Nie, nie...nie je to nijaké národné jedlo, ale povedzte mi ako by sme dopravili sto kíl bryndze a narobili halušky pre 40 ľudí, ktorí sa tam ukázali. Varili sme ešte kapustnicu (nemám recept, to bol podľa Katkinej mamy) a tvarohový koláč (famózny, tiež od Katkinej mamy). Aha a bryndzovú nátierku na jednohubky.

Tá je ľahká.
  • bryndza
  • trocha masla
  • červená paprika
  • cibuľka
Šecko zmiešate v miske a natrete na chlebík. (Neviem či to zvládnete na prvýkrát...)

A taštičky...boli skvelé a zmizli tak rýchlo že som si ani nestihla poriadne dať.
Na mäsové potrebujete:
  • lístkové cesto 2 kusy (z obchodu, samozrejme)
  • haché neviem koľko, jedno balenie, asi okolo 400g (alebo tak nejak...proste fašírku)
  • 1 cibuľka
  • čierne korenie, paprika
  • dve alebo tri mrkvy (to nie je spolu 5, to už by bola predimenzovaná mrkvička)
  • 2 vajčiská (eeeh, tá vandrovka...)
 

Mrkvu nakrájate na drobno, cibuľu nakrájate na drobno a všetko zmiešate v jednej miske. (Alebo v dvoch malých, alebo v troch ešte menších...).
Potom si z lístkového cesta ukrajujete také přiměřené kusy a napcháte ich plnkou. (Nemusíte tak že to bude praskať a vypadávať, jak ja...to je presne plnka na dve cestá, aspoň na také ako som tu našla.)
Poukladáte na vymastený plech (ale ja som objavila výhody papiera na pečenie a je to úúúúúúúúúúúúúžasné!), potrete rozmiešaným vajcom (teda potrebujete vlastne tri, že áno...ale nájdite mi chlapa ktorý ma tri vajcá...) a dáte do trúby piecť. A keď je to hotové, vyberete. Dneska to bolo náročné, veru. Fotky nič moc...ale bolo to fan-fucking-tastic.

Na špenátovú plnku:
  • mrazený špenát (my sme ich robili strašne veľa, tak sme mali polkilový, ale ak nájdete menší...)
  • 1 cibuľka
  • cesnak (přiměřeně strúčikov)
  • čerstvý syr (to je taký špeci syr, predávajú ho váženy, ale tu som to videla aj balené, taká nátierka v podstate)
  • 2 vajcá (tuším) (alebo aj jedno stačí)
  • šampiňóny z konzervy (do polkilového špenátu dve konzervy)
  • čierne korenie, soľ
No a toto povaríte, ale hlavne nadávajte veľa vody (ako ja), lebo tá sa nejak odmietla vypariť (plnku sme mali moc riedku a polievku moc hustú...ale všetko dobre dopadlo). Keď to bude moc riedke, pridajte múku, alebo to proste prelejte cez sitko, tak ako my (zúfalá situácia vyžaduje zúfalé riešenia a my sme boli veľmi zúfalí, lebo sme ani len to sitko nemali, iba takú umelohmotnú pičovinu na zlievanie cestovín, takže sme stratili aj trošku z objemu).
A potom napchajte do cesta, chápete, ne?

piatok 11. novembra 2011

Dusené mäso s ryžou

Hlásim návrat strateného syna, ako poznamenala Chantal. Vo veľkom štýle. Ako Magda Dobromila.
Každopádne... ideme na to, či?

Suroviny:
  • bravčové maso (nemám potuchy, že aké, lebo ja nerozumiem po francúzsky, ale asi bolo príliš dobré na dusenie, taký čistý chudý plátok, asi steak...bolo vynikajúce, 10 euro za kilo. Je to pridrahé?)
  • ryža (parboiled, žiadna sáčková)
  • mrkvička čerstvá, hrášok mrazený (bárs aj opačne, ale pochybujem že sa vám to zadarí v tomto ročnom období)
  • korenie Knorr - záhradná zmes (alebo vegeta - to na ryžu)
  • čierne korenie, sladká paprika, soľ (to na maso)
Postup:

Mäsíčko umyjeme pekne, veď viete. (Kks má to vôbec cenu písať, šak vy viete variť, či ne?) Ale teda dobre, prehovorili ste ma. Tak umyjete, nasolíte, nakoreníte. (Ja fakt neviem ako to robieva moja drahá matka, lebo tradične jej v kuchyni nezavadziam keď sa robí niečo vážne, alebo nudné, ako to ja nazývam ale takto to bolo fajn.)
Do hrnca dáte trošku oleja a drbnete tam maso. Začne fantasticky voňať a vy si hovoríte že to zrejme vôbec neni maso na dusenie, ale asi na minútku (a minule som si robila minútku a to bolo zas tvrdé a vôbec ne na to vhodné...tak vidíte) ale nesere vás to. Hovoríte si, čím kvalitnejšie maso, tým lepšie pre vás, nech už ho upravíte akokoľvek. (Pozitívny prístup je všetko!)

Keď sa trošku opečie, dolejete vodu (dolejte dosť, lebo ja som dala málo a furt som v pokrievke nosila ďalšiu a ďalšiu a nakoniec sa aj tak všetka vyparila takže som už nemala nijakú šťavu) a zakryte. Mama tvrdí, že maso sa má dusiť asi 30 minút...ale vraj treba ochutnať.
Tak keď predpokladáme, že mäso sa má dusiť pol hoďku a zelenina menej, dáme ju tam neskôr, logika, že. Zeleninke stačí asi 15 minút. Až 20. Podľa SMS-ky od mojej drahej matky.


Medzitým ryžu. Viem uvariť iba jeden hrnček ryže, ne menej. Takže mám teraz ryže jak najebanej, v chladničke. (Nejaký veľký hrnček som našla...) Umyjete - bez sitka to ide ťažko, ale dá sa, verím že na niečo prídete, tak ako ja, lebo tu sitko neni.
Tak do druhého hrnca tiež dajte trošku oleja a na tom mierne opražíte ryžu (umytú, boha!) a potom zalejete dvoma hrnčekmi vody. A necháte zovreť a potom varíte na miernom ohni (alebo na stupni číslo 5 z 9-miestnej stupnice na elektrickom sporáku) až kým sa nevyvarí voda. Keď už je takmer hotová, osolíte tou super záhradnou zmesou korenia (vo vašom trápnom prípade vegetou).


Aha a šalát. No šalát umyjete, nakrájate, jebnete do misky, polejete olivovým olejom, balzamikovým octom a posolíte a pokoreníte nejakým talianskym korením. A máte.

pondelok 7. novembra 2011

Zemiaková mliečna polievka

Trochu začínam veriť, že si varím dosť divný stuff, lebo ľudia mi pozerajú do hrncov a tvária sa čudne a hovoria veci, ktoré nechcete počuť (napríklad "zemiaky a mlieko??? To som ešte nikdy nevidel...").
Tak ja neviem, ale veď to podľa mňa hádam ani neni naša tradičná poliefka, či? Keď je, tak aspoň sa máme čím chváliť, lebo mne veru chutila (dala som si hneď dve porcie) a aspoň mi ju nikto nezežere.

Tak pome na vec.
Suroviny:


  • cibuľka (neviem koľko, podľa toho akú ju máte veľkú, chacha...ja som z mojej ukrojila iba štvrťku, lebo je väčšia než tenisová loptička)
  • zemáky, prirodzene (mala som už len tri, to je tak akurát na liter poléfky)
  • 1 hrnček mlieka
  • lyžica múky
  • voda (haha)
  • olej
  • soľ
  • rasca (nemám, aj tak je dobrá, dala som mleté čierne korenie)
No deti, najprv si pokrájate cibuľku (alebo necháte chlapa krájať, ako som to spravila ja) na minikúsky a opražíte na oleji. Potom pokrájate krumple na kocky a jebnete do hrnca a ďalej oprážate. Keď už to syčí a ryčí a dymí (ale zas ne do čierna), dolejete vody (bajočko). Posolíte. Pokoreníte. Vyčkáte času, ako hus klasu (boha, dala by som si pečenú hus, namiesto toho sa tlačím želatínovými cukríkmi s kyslým cukrom, ktoré sa mi lepia na zuby) a keď sú zemiaky mäkké (to slovo ma fascinuje, že sú v ňom dve K. Načo??!!), rozmiešate v hrnčeku mlieka tú múku a zalejete polievku. Ešte trochu povaríte nech zhnustne. (Práve som si všimla že tu mám ZHNUSTNE, ako keby sa s ňou malo stať niečo hnusné. Niečo hnusne husté.) (Mne moc nezhustla, asi by bolo treba vác múky, alebo inú múku, ale tu majú len jeden druh a upodozrievam ich že to je hladká.)
A máte.

Toto je hip hop

To len preto že pôvodne som to chcela nazvať Toto nie je recept a hneď ma napadlo že Toto je len začiatok (tak sa začína napodiv celkom vtipný počin od Rytmusa - Multimilionár, keď bol ešte mladý) a už chápete tie asociácie?
Každopádne to doma neskúšajte, ja osobne dúfam že toto je možné len v intrákovej kuchyni.

No áno, áno...to je upchaté potrubie.
Inak som aj chcela včera odfotiť mojú skvelú polievočku čo som si navarila, ale prosím, bolo tam priveľa ľudí a cítila som sa trápne. Tak vám napíšem len recept a odfotím ju dnes.

štvrtok 8. septembra 2011

Schwarzwälder Kirschtorte

Ak chcete - schwarzwaldská čerešňová torta (ale to znie napiču, že). Nakoniec som teda upiekla svoju rozlúčkovú tortu pre moju drahú rodinu a viete čo mi povedali? Že to bola najlepšia torta akú som doteraz upiekla. Čo sa vlastne fakt čudujem, pri postupe ktorý som nasadila, ale veď uvidíte... Pripravte si servítky, keď budete slintať ako Pavlov, teda jeho psy, aby ste si nezasvinili klávesnicu.

Na skvelú tortu teda potrebujete mrte vecí (ale väčšinu z toho asi máte doma stále).

Cesto
  • 150g cukru (Nemci tradične neuvádzajú že aký, pche...tak práškový, zlatíčka)
  • 3 vajcá (tak čo, dáme starý známy vtip o vandrovke?)
  • 4 PL horúcej vody (nezohrievajte, stačí z kohútika!)
  • 150g hrubej múky
  • 1 ČL kypriaceho prášku (to čo je za blbosť...dala som polku balíčka)
  • 4 PL kakaa
Plnka
  • 1 pohár čerešní (prišiel na psa mráz a pójde do klobás, už nejsú čerstvé...)
  • 1 vanilkový puding
  • 1 a 1/2 PL cukru (ejha...práve ma napadlo, že ja som tam vôbec nedávala cukor! Nedávajte, bude to bez toho lepšie, teda ak sa aj naďalej budete pridŕžať môjho upraveného receptu)
  • 2 PL čerešňovej šťavy (tu tkvie celá pičovina toho receptu, pripadalo mi to divné... detaily v návode)
Belag (to je nemecké slovo...nejaká obloha, obloženie, alebo tak, dokonca aj povlak na jazyku...no fuj)
  • 2 šľahačky (boli že tri! No neviem načo...)
  • 2 stužovače (som sa bránila a v duchu som prskala, ale treba ich a neni to ani cítiť dokonca)
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 horká čokoláda (mali sme len takú na varenie, lebo horkú Chantal zežrala, ale nikto si to nevšimol...)
Postup

Cukor, žĺtky, vodu, múku, prášok do pečiva a kakao vymiešať dopenista (ako keby to šlo...robte to mixérom a výjde vám taká zgrcnutá hmota). Bielky vyšľahať do snehu (ste nečakali, čo) a podmiešať. Jemne!!! Preboha jemne.
To už bude veľmi homogénna zmes, a celkom dobre to chutí.
Nalejte do vymastenej a vysypanej tortovej formy (alebo bárskam, kde zvyknete) a dajte piecť na 25min./160°C. Upečené cesto nechajte vychladnúť, trúbu vypnite, už ju nebudete potrebovať.

A teraz nastáva základný problém. Uvediem najprv pôvodný recept, ktorý mi pripadal čudný, tak som ho zmenila a potom som horekovala, ale nakoniec to vyšlo, tak sa rozhodnite komu budete veriť, nejakému anonymovi na nete, alebo mne?? (Som rada, že si rozumieme.)
Tak ten puding sa má akože uvariť v čerešňovej šťave (lenže tam nebolo napísané, že či v tých dvoch lyžiciach alebo kerého anciáša) kým zhustne a potom sa k nemu má pridávať dalšia šťava a neviem čo, celkovo som nepochopila, čo to má byť a zdalo sa mi divné variť puding v nejakej kompótovej šťave...

Môj postup je taký, že uvaríte hustý puding (mlieko bajočko, lebo odmerku som mala špinavú...tak pol litra? Vác? neviem...) a do toho jebnete tú čerešňovú šťavu. LENŽE. Ja som ju tam vyliala celú a vznikla mi dosť riedka hmota, ktorá ne a ne stuhnúť. (Paos chanika.) Tak tam skúste dať menej. Hlavne serte na ten cukor, ja som ho tam zabudla dať a vôbec tam nechýba. Samo o sebe to moc dobré neni ale v celej torte je to super, lebo tak aspoň neni príliš sladká. Príliš sladké a príliš slané veci sú odporné.




No a keď už budete mať riedku alebo hustú plnku, pudingovo-čerešňovošťavovú, jebnite ju na to cesto. (Moja sa vylievala zospodu, teda vytekala z tortovej formy, sviňa...ale len trošku, už som chcela panikáriť, ale našťastie fakt len trošku.)
Do toho naukladajte vykôstkované (!!) čerešničky čerešničky čeeeerešne a nechajte vychladnúť. V mojom prípade to chladlo a tuhlo celé poobedie a celú noc. A kus rána, lebo ja nevstávam na svitaní. (Ešte to by mi tak chýbalo.)
No ale ráno to už bolo krásne tuhé (viac-menej). (Ako taká príjemná ranná erekcia.)
Následne vyšľaháte šľahačku s tým vanilkovým cukrom a stužovačom (hehe, aj viagra je vlastne stužovač) a pekne natrete na povrch torty. A pekne aj po okrajoch! Vyzerá to famózne, ale ešte famóznejšie je, keď nastrúhate tú čokoládu a posypete ňou celú tortu. Brutálne!!! A potom móžete žrať. (Prvý kúsok sa mi trochu rozpadol, lebo som bola pahltná, ale keď to ešte odstálo v chlade, už to drží parádne.)

Keby som nespravila štácky (Bože uchovaj, ale v duchu sa pripravujem na najhoršie, rovnako ako moja babka, ktorá dnes zahlásila "Ak na jar nebudeme chorí, alebo niektorí aj mŕtvi, pôjdeme na dovolenku."), môžem si otvoriť cukráreň. A čitatelia môjho blogu budú mať u mňa vždy koláčik zadarmo!

sobota 30. júla 2011

Edit

Priatelia, máte tu fotky toho výborného jedla, v hroznej kvalite, lebo mamin skvelý foťák sa pokazil (vydržal presne dva roky, super ne? Je to Sony, keby ste chceli vedieť, presne ako môj comp Vaio, ktorý je prijebaný a foter dnes zahlásil, že už v živote v Sony nič nekúpi...a ja si myslím to isté) takže to je odfotené mojím starým...no nič moc, ale aspoň si to môžete pozrieť. =)
Aha a polievku som nefotila, lebo to je obyčajná zeleninová polievka, to viete jak vypadá, a inak - jedno vajce stačí a hrášku tiež bolo dosť, len sa to usadilo dole, preto sa mi nabralo menej a zdalo sa mi že treba pridať. Ale šak dajte si tam čo chcete, heh.
Ja idem k babke, lebo zajtra odchádzam na západ. Páááá!

štvrtok 28. júla 2011

...aneb jak ona Magda Dobromila Rettigová...

Dnes som uvažovala, či vôbec má zmysel robiť blog o varení, keď ja sa stále kŕmim cestovinami s pestom z obchodu. Veď to by ma fakticky hanba fackovala (nie nie, ešte stále nie som vo fáze že ja fackujem hanbu, ale už je to na dosah...ehm, ruky), keby som dačo také postla.

Ale dneska som sa snažila a stála som pri sporáku pol dňa. Z nudy a od radosti, že sa mi fotrovci vrátia (v 14 by som si radšej nechala odhniť obľúbenú časť tela, než toto vysloviť, ale vidíte, starnem a veci sa menia a za chvíľku už budem blogovať ako tie dobré ženy na SME a uverejňovať také tie že - 3 roky - mama vie všetko, 16 rokov - mama je z iného sveta, 54 rokov - rada by som sa na to spýtala mojej mamy...chápete, toto je skrátená verzia toho čo ste už určite čítali, ale hádam ešte nie tak skoro budete čítať u mňa...či?).

Takže keď už si tu tak žijem, sama samička, opustená ako los (losy sú vždy zobrazované samotné, všimli ste si?), sama ako prs (to neni preklep), tak som sa rozhodla, že našim navarím mrte jedla, nech sa tešia keď prídu. Okrem toho veselo míňam ich prachy a kupujem si všetko možné, čo by som si inak musela za vlastné a ešte aj jazdím na fotrovom aute, na jeho benzín a navyše som ho dochrámala...tak uznajte, taký obedík a sme si kvit. (Všakže.)

Ale k veci, lebo na kecy mám ten druhý blog. (Fotky prídu zajtra...naozaj prídu, ne jak tie sushi čo som sľubovala, lebo to sa mi potom nechcelo fotiť, aj tak vyzeralo presne tak isto ako to prvé...inak dnes som volala s drahým oteckom a on že teda dá sushi ešte niekedy druhú šancu, no neni to od neho milé?)

Zeleninková (ako by povedala Chantal - leguminózna) polievka (trošku trapas...ale nech je to kompletné) (to nejsú farby reggae, ale zeleniny, vy!)
  • dve mrkvy veľkosti menšieho penisu (a dosť tenkého...vlastne taký tenký a dlhý by bol, jeden z toho zakrivený...ok, prestaňme asociovať)
  • hrsť mrazeného hrášku (ale asi viac)
  • zvyšok konzervy kukurice (asi polka, druhú polku dajte do šalátu, alebo bárskam)
  • 1 vajce (pozor, nech neodíde na vandrovku, dneska som si tú rozprávku čítala na nete a išla s ním aj kačka, kôň, byvol, rak, kohút a iné...)
  • a teraz to prííííde: 2 kocky ľubovoľného bujónu (som ja ale gazdinka, čóóó)
  • jasné, aj lyžičku vegety dávam, my máme takú špeci drevenú lyžičôčku na vegetu
No a kto ešte nikdy nevaril polievku, nech improvizuje a zaspomína ako to robieva jeho mať a keby dačo, tak proste dajte trošku masti do hrnca, hoďte zeleninku, opražte a keď už so moc syčí, dolejte asi liter a štvrť vody (na jeden liter sú podľa mňa dve kocky bujónu priveľa, aj keď v návode na obale píšu že jedna je na pol litra...ale buďme anarchisti a uvarme to jak punkáči!)

To nechajte zovreť a keď to vre, jebneme do toho bujón, hej? A to sa bude variť...no, vlastne neviem, vypnem to keď už neviem vydržať od hladu, ale tak cca 20-30 minút? Či? Proste keď je mrkva mäkká, heh. Jáj a tesne pred koncom tam dajte to vajce, alebo asi aj dve, lebo to sa mi zdalo že je ho nejak málo. Alebo slížiky, alebo nič, ak máte delenú stravu. (Skvelá polievka, varím si takú už dva týždne a ešte sa mi neprejedla. A vždy dám iný bujón, nech neni taká istá, haha.)

Slané palacinky so špenátovou plnkou (to už znie lepšie, však)
"Což takhle dát si špenát..." (Som si trochu zanôtila a pokračujeme.)
Na plnku treba:
  • jedno balenie mrazeného špenátu, myslím že mal 450g (ak ste čakali čerstvý, je mi lúto) (naschvál lúto s tvrdým L, som Blaváčka, móžem si to dovoliť)
  • dve mladé cibuľky (heh, aj ten týpek z Harleya nás volal cibuľky) (ale ne nás samozrejme ideme variť!) (všímajte ten nemecký slovosled, načisto mi už hrabe)
  • dva strúčiky cesnaku
  • dve vajcá (jedine že by odišli na vandrovku, s tým prvým) (a s koňom a byvolom a kohútom a kačkou...inak nezdá sa vám že príliš veľa zvierat začína na K?) (len chlap začína na CH, haaaahaaaahaaaa)
  • vegeta, čierne korenie, červená paprika a bársjaké iné korenie
To všetko nakydáte do kastróla (ha, konečne môžem použiť slovo kastról, ono je nejaké podceňované a poddimenzované, určite neni preexponované) a varíte, neviem ako dlho, návod ako variť špenát je inak na obale (ale ja som ho vyhodila), tak cca 10-15 min, ja neviem, lebo sa vždy zabudnem pozerať na hodiny a potom len tak odhadujem a medzitým robím sto iných vecí tak to vypnem až keď sa mi zdá že už to je hotové.
Potom upečte palacinky, podľa svojho alebo iného receptu, ak chcete, tu je moje univerzálne palacinkové cesto (je neutrálne a dá sa použiť aj slaná aj sladká plnka, aspoň ja nejsom zvyknutá na cesto s cukrom, takže ja nemám problém...aj tak mi vadia presladené a presolené veci).
Toto je dvojitá dávka a výjde to presne na tú plnku, zostanú vám asi dve-tri-štyri palacinky ktoré do seba pažravo môžete natlačiť s džemom, tak ako ja dnes, aj keď ste predtým mali plnohodnotný obed (hej hej, lebo ja som si dneska piekla kura s hranolkami a aj šalát som si spravila, mrte šalátu a zežrala som ho skoro celý a skoro som pukla, uf).
  • 200g hladkej múky
  • 4 vajcá (už si odpustím tie kecy o vandrovke)
  • 500ml mlieka (ale ak ste sami, zas vám zostane mlieko jak mne a keď nemáte mačku, veru neviem jak ho spotrebujete...budete museť spraviť štvornásobné množstvo palaciniek)
  • 4 lyžice oleja (ale jakože né olivového, chápeme sa...)
  • štipka soli
Vymiešame, necháme odstáť 15 min a potom si zúfame že tam sú hrudky a kurvy nechcú zmiznúť... (ale zistila som že keď to dáte na panvu, tak taká hrudka sa normálka upeče a nič). No a potom klasickým postupom spravíme tie lapacinky (si pamätáte ten vtip? Bol hrozne dlhý o nejakom Jožkovi ktorý chcel palacinky a vždy povedal lapacinky tak ho z obchodu poslali preč a už neviem akú to malo pointu, ale asi to bola strašná blbosť. Pamätám si, že mi to rozprávala nejaká kamoška v parku a sedeli sme vtedy na strome. Teraz by som sa na strom nevytrepala ani omylom, lebo riť by ma ťahala dolu...) a pritom zajebeme sporák (palacinkové cesto ide kurevsky ťažko dole...aj Savo s tým malo problémy).
Hotové lapacinky naplníme špenátom a zarolujeme a dáme do chladničky na horšie časy. Spôsob servírovania musím vymyslieť za noc a zajtra doplním, aj s fotkami. (Prisámpiču!)
Francúzsky quiche (čítať kiš prosím vás!)
Najľahšie jedlo na svete a je to mrte dobré. Neviem či nejaký Francúz niekedy robil presne takýto, ale Chantal tvrdí že tam môžete dať hocičo, je to slaný koláč, tak niečo slané najlepšie a je to vlastne ako keď psíček a mačíček piekli tortu. (Náš mačíček na mňa dneska srdcervúco mňaukal tak som tej zmyji malej nasypala žrať a ona si dá dve granule? Pche.)
  • lístkové cesto
  • kyslú smotanu (lepšie by boli dve, mala som iba jednu jedinkú)
  • eidam (asi tak 230g som mala)
  • vajcá...neviem koľko, ja som dala dve (kks, to je ale spotreba vajec u mňa)
  • korenie, soľ
  • prípadne niečo iné, čo vás napadne, ale ja už som nič nemala (strašne dobré sú rajčiny pokrájať  a dať do cesta len tak)
Lístkové cesto vyvaľkáte, alebo proste nejakým spôsobom roztlačte do tortovej formy (vymastenej, logo ty kokso) a na to vylejte všetko ostatné. Ale predtým tie veci zmiešajte! (Nezdá sa vám, že chaosím, že?)
Dajte piecť, cca na 25 min.
Je to popiči dobré, už som to ochutnala!
A to je vše přátelé...tádidádidádi-tárarara! To je konec.

sobota 9. júla 2011

Sushi - návod

Deti, fotky dnes nemám, ale zajtra odfotím čo zostalo z dnešného obeda. Môj drahý otec prijal japonskú kuchynu vcelku rozpačito. Mama pišťala za šalátom...skrátka, usúdila som, že sushi budem radšej robiť s priateľmi, ktorí majú podobné chúťky ako ja.
(Chudák tato sa ešte aj potrápil s paličkami, uznajte, nebol moc nadšený z toho obeda...)

Na mrte suší pre cca 4 osoby (alebo aj 5) potrebujete:
  • ázijskú ryžu na sushi (zoženiete v ázijskom obchode, jeden je na Bajkalskej, ak to máte ďaleko, vygooglite si iný, alebo choďte do sushi baru, alebo proste vlastne čo ja viem) - 2 hrnčeky, vody 2 a 3/4 hrnčeka
  • ryžový ocot (detto) - 6 polievkových lyžíc
  • cukor - 2-3 polievkové lyžice
  • soľ - 1/2 kávovej lyžičky
  • riasy na sushi (v ázijskom obchode)
  • plnky
  • japonská sójová omáčka (taká riedka)
  • wasabi
Takže najprv uvaríte ryžu, návod je inak aj na obale, ale pre istotu aby ste nepovedali - najprv ju umyjete, teda tie dva hrnčeky, dáte do širokého hrnca (bolo by dobre keby bol teflónový, alebo nejaký poriadny a ne jak ten prijebaný čo máme doma, mne to trochu prihorelo), dolejete 2 a 3/4 hrnčeka vody a necháte stáť 30 minút.
Potom uvediete do varu, stíšite plameň a necháte pod pokrievkou dusiť 25 minút (ja osobne kratšie, lebo to priháralo a aj tak bola nejaká taká trochu rozvarená, ale nijak extra to neškodilo...hovorím, keď máte nahovno hrniec, treba improvizovať).
Potom necháte ešte odstáť a vychladnúť. Hlavne to nechajte vychladnúť, lebo teplé sushi by bolo asi dosť čudné.
Medzitým si pripravte zálievku, 6 lyžíc ryžového octu, 2 lyžice cukru (dávam ja, ale môžte dať aj tri) a pol lyžičky soli. To rozmiešate a zohrejete. Potom to necháte vychladnúť (alebo aj ne) a vylejete do ryže. Celé dobre premiešať.
Keď je vychladnutá ryža, môžte začať so samotnou prípravou. Na plnku sa dá použiť kadečo:
  • údený losos
  • údený pstruh (ten je skvelý)
  • strúhaná mrkva
  • uhorka
  • vajce (spravíte si takú omeletku a nakrájate z nej pásiky)
Potrebujete aj podložku na robenie sushi, tú si pekne rozprestrete, na ňu potravinovú fóliu (nemáme, dala som alobal) a na to si pekne prestrete jednu riasu (tou hrbolatou stranou dnu, hej?).
Na riasu rozmačkáte ryžu, tak přiměřeně, takú vrstvu, aby sa vám to potom dobre rolovalo. Je lepkavá, bude vám to tam pekne držať, môžte si dať vedľa seba misku s vodou aby ste si mohli namáčať ruky, lebo sa to dosť lepí a keď to robíte mokrými rukami, ide to jednoduchšie.
Z tohto množstva spravíte 5 roliek (mne vyšlo nejakým spôsobom 5 a pol...dosť blbé, tak som ich spravila 6, len tá posledná je taká poloprázdna a nejaká pofidérna). Ryžu rozprestrite (či čo) po celej ploche riasy, len jeden okraj (ten ďalej od seba) nechajte voľný, asi 1cm, aby ste to mohli zalepiť.
Do stredu poukladáte čo tam chcete mať (robila som kombináciu že ryba s mrkvou, uhorka s mrkvou, hocičo s mrkvou) a pekne zarolujete.
Zarolujte to spolu s tou podložkou a postláčajte, aby to držalo v kope...ale ne až tak že vám plnka vyleze z okrajov (jak dnes mne...).

Dajte odstáť do chladničky. Vraj to netreba, ale myslím, že riasa je lepšia keď to odstojí, lebo viac zmäkne a tak...my sme to jedli teraz rovno, ale to len preto že už sme boli dosť hladní.
Aha...a potom tie rolky nakrájajte na také kolieska, asi 1,5cm hrubé, alebo whatever...aby sa vám to dobre pchalo do papule (napríklad ja mám veľké ústa, ja zjem aj väčší kus naraz...ale niektorí, ako Maťa napr. hehe...ale to už sme zasa pri inej téme...aj tak si myslím - že mala ho prekypriť - že Maťa si vymýšľa :D).
Čo sa týka sójovej omáčky - wasabi si v nej môžete rozmiešať (je to tak lepšie, lebo inak to štípe jak hovado) a sushi si do toho pekne namáčajte a papajte to tak, lebo bez omáčky to neni nič moc.
A to je vše přátelé!

štvrtok 7. júla 2011

Sushi

Rozhodne sa nemienim serkať s nejakými nudnými vecami, lebo to by bol tento blog celkom nanič (aj keď aj nudné veci musia byť na nete, lebo aj ja som si hľadala napríklad cesto na palacinky, keďže - ako už iste viete predvídať - moja mama radšej kupuje také v prášku, lebo kto by sa s tým babral) (keď ma raz objaví, asi ma zabije za tieto reči, mami neee, ty varíš super, len sa ti nechce!) (to asi nepomohlo, čo?).

Dva dni som teraz strávila v Trenčíne (výletík!), kde som sa naučila niečo nové - ako urobiť sushi a pokúšala som sa naučiť aj niečo iné nové, čo sa mi moc nedarilo, ale to ešte zvládnem, len to chce cvik (urobiť na špagete uzlík jazykom) (som presvedčená, že keď to ukážete nejakému chlapovi, musí to zabrať!).
Recept na sushi sem zatiaľ nemôžem dať, lebo som si ho zabudla u kamošky v Trenčíne, ale capnem aspoň fotky.

Inak dnes som hneď nabehla do kórejského obchodu a spravila som tam nicovatý nákup za 17 euro - špeciálna lepkavá ryža (ne, ne...s tou zo sáčku sa vám to asi nepodarí), ryžový ocot (napoli s Martinou, lebo je ho nejak mrte), sójová omáčka (vyzerá pofidérne, ale všetky tak vyzerali...nakoniec, čo s azíjskými znakmi na obale nevyzerá pofidérne), wasabi (drahé jak kkt, aspoň že trvá večnosť kým sa minie, lebo hrozne štípe), riasy (to mi pripomína, že som na narodeniny dostala skvelú zelenú riasenku, ppč, čo?) a dokonca aj paličky (najlacnejšie, za 7 centov) a taký ten pičus...no ako sa to volá, aha...podložku na robenie suší (to je množné číslo genitívu).

Naši sa už tešia. Musia sa a nesmú mi nič opičovať, lebo by som sa mohla aj uraziť a prestať variť a to nikto nechce, hehe.
Tak zatiaľ len takto, akože na Vorfreude (to je skvelé nemecké slovo, taká predradosť, akokeby) a v sobotu ho idem robiť doma, tak to budete mať aj celý návod pekne, aj údaje o množstvách.
(Fotky nejsú moc kvalitné, lebo mamin dobrý foťák je v ťahu a nevieme koľko bude stáť oprava, tak sa musíte uspokojiť s takýmito.)


pondelok 27. júna 2011

Jednoduchý marhuľový koláč

Úplne najsamľahší a konečne som sa zbavila šeckých marhúľ, tak už mama nebude chodiť a vzlykať aby sme ich dojedli lebo sa pokazia. Heh.
Recept je z netu, ale ja som ho upravila vlastným potrebám.

Treba vám:
  • marhule (bárs aj koľko...neviem, jedna miska, presne toľko sme ich mali)
  • 300g polohrubej múky
  • 150g práškového cukru
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 prášok do pečiva
  • šprc mlieka (mlieko tam pôvodne nemá ísť, len sa mi to zdalo husté, tak preto)
  • 1 kelímok šľahačkovej smotany
  • 3 vajčiská (to je v podstate jeden a pol chlapa, ale chlapov tam nedávajte, jedine že máte takú pec jak Ježibaba z rozprávky o Jankovi a Marienke)
  • 1 veľký tvaroh (ten jemný, jemnučký ako...niečo jemnučké, 500g)
Marhule očistite (nebucte leniví!) a nakrájajte na polky. (Napadá ma k tomu, keď sme boli v Poľsku, chalani hovorili, že s Poľkami musíte ísť do trojky, lebo predsa Polky treba dve...chápete.)
Zmiešajte v miske múku, cukor, prášok do pečiva, vanilkový cukor, šľahačkovú smotanu (ale nevyšľahanú!) a žĺtky. Do toho som šprcla trošku mlieka, lebo to bolo husté jak kokot.
Bielky vyšľahajte na sneh a pridajte tak pekne jemne, viete. Rozotrite na plech (ťažko povedať aký veľký, my máme taký stredný a ledva som to tam roztrela, bolo to moc tenké, ale zasa to celkom narástlo).
Potom na to naukladajte marhule a ešte zmiešajte tvaroh s cukrom (přiměřeně) a rozotrite na vrch. (Tvarohu bolo málo na ten môj plech, ale neviem aký veľký je váš plech...)
A drbnite do trúby (hej, chcela som aspoň raz použiť nejakú nadávku, to je samoúčelné...vlastne tu už je raz kokot...tak nič) asi na 30 minút/200°C. Ale ja neviem, ja vždy robím vidličkový test.
Je to mrtné! Hlavne tá šľahačka v ceste, jojóóój. Mňamky mňam. Už sa cpeme.
Tá fotka je taká...no trošku sa to rozpadáva, je to také šťavnatučké. Skoro ako bublanina.

streda 22. júna 2011

Špagetové hniezda

Je skúškové a preto mám hovadsky veľa času a vyváram. Blbosť, v skutočnosti to netrvalo vôbec dlho. Tento recept som vyhrabala spolu s kamoškou v nejakom časopise ešte v roku pána neviemkoľko, bola som na základke a mala som mastné vlasy, akné a pubertálne nálady. Ale to sem nepatrí, že.
A ten recept som si pekne opísala a robila som ho až dnes. Vidíte? Čo si v mladosti nasyslíte, v starobe akoby ste našli. A ne že akoby.

Je to fakticky mrte ľahké a neni to ani babravé, ako sa zdá. (Aj keď...určite viete čo idem napísať, drahá matka k tomu povedala len "...kto by sa s tým serkal...")
A v recepte to bolo samozrejme inak, ale ja vám dám moju verziu viete...dávam vám udicu a ne rybu, ako hovorievala naša angličtinárka na strednej. Ona toho hovorila veľa, napríklad sa vždy dorútila do triedy so slovami "No rýchlo rýchlo otvoríme okienečko, na pol žrde, lebo to čo vydychujeme sú splodiny..."
Tá dobrá žena má na fejsi svoju fanpage...už chápete tie rozmery jej hlášok...? Neustále sme boli v kŕčoch.

Takže na dve porcie potrebujete:
  • špagety (chacha, aké prekvapenie)
  • kyslú smotanu
  • 2-3 vajíčka (dala som dve, ale kľudne by mohli byť aj tri)
  • mladú cibuľku (ale v zime móžete dať aj starú, né?)
  • cesnak (jeden strúčik)
  • korenie - bársjaké, napr. určite soľ, čierne, mletú papriku (nám sa minula už), bazalku, tymián, ja som tam jebla aj šafrán a vegetu a rozmarín (čerstvý!)
  • syr
  • rajčinky (dve stačia na dve porcie, keď je nejaká mrtná dusíkatá, tak asi aj jedna)
Tak syr a rajčiny necháme najprv bokom, necháme uvariť špagety a všetko ostatné vykýblime do misky a zmiešame.
Uvarené špagety tiež dáme do misky (už dúfam chápete že to musí byť nejaká väčšia miska) a zmiešame. Inak, ja by som to nabudúce ešte vylepšila a nejaký syr nastrúhala rovno do tej omáčky. Potom pomocou vidličky a lyžice vytvarujeme hniezda, áno áno, presne tak ako sa majú po taliansky jesť špagety ale nikto to tak nerobí, lebo je to zdĺhavé, ale teraz sa to zíde a robí sa to samo, vôbec sa nerozpadávajú.
Tie hniezda (veríte že som asi 30-krát napísala hnizeda?) poukladáte na vymastený plech, polejete zvyškom omáčky, na ne jebnete koliesko rajčinky a plátoček syrčeka (juj) a dáte zapiecť do rúry. Asi 200°C a asi 15-20 minút. Proste kým prestriete a umyjete riad a prečítate si, že sme zamietli Grécku pôžičku (tak im treba, čo tu fňukajú, nemali si všetko prežrať a radšej čítať Bibliu, teraz nastáva sedem hladných rokov...a možno aj viac), bude to hotové.
Zavoláte tatíka na obed a môžte si k tomu dať aj kečup. Heh. Dobromila by zízala, že jaká som ja gazdinka. Jak kurva. Btw ten sprostý cibuľový vzor kazí celý dojem...boha, keď sa odsťahujem, kúpim si nejaké iné taniere.

sobota 18. júna 2011

Marhuľový posúch

Ak Boh dá a neskapem, nebude to posledný koláč čo som kedy upiekla. Z tohto hľadiska by to bola hovadská škoda...viete, ešte sa chystám na Schwarzwälder Kirschtorte a to neni ešte moja najväčšia výzva. Takže kto by prišiel mojou smrťou skrátka? Vy, deti moje. Lebo kde by ste potom hľadali recepty? A nechoďte na mňa s wikipédiou, tam sa sťahujú seminárky. Chacha.

Tento rok našťastie nepomrzlo všetko ovocie, takže zrejme nás nečaká sedem suchých rokov ako tých Egypťanov (len neviem už kto im to predpovedal, to sa spýtajte Chantal). Mali sme aj čerešne, šak viete a máme aj marhule (a mám taký vodojem že práve z nich sa mi vychádzala koža...vidíte? Moje telo už nie je zvyknuté na čerstvé ovocie bez dusíkatých hnojív. Smutné. Do plaču.)
Ale k veci.

Taký posúch z kysnutého cesta sa u nás nerobieva, lebo moja mama nemá chuť/čas robiť kysnuté cesto. Ak ste nadobudli pocit, že moja mama v kuchyni veľa času netrávi, ste na dobrej stope...ale zase variť vie, keď sa jej chce. Preto musím prevziať túto časť domácnosti do vlastných papŕč, inak by sme mali iba jedlá čo sa robia max pol hodinu. Ale aby som jej nekrivdila, to bol jej nápad robiť kysnutý posúch! Tak vidíte.

Na posúch nasledovnej veľkosti (aj keď to vraj mali byť dva tenšie, ale ja som to jebla na plech skôr než sa matka odtrhla od počítača...) potrebujete:
  • kvások:  1 kocka kvasníc (sama považujem kvasnice za niečo odporné - aj ten názov, aj samotnú konzistenciu aj zápach), 2 lyžice kryštálového cukru (to je vraj jasné, že kryštálový...ale ja som to nevedela...), 2 lyžice polohrubej múky a přiměřeně mlieka (v recepte je 1 a 1/2 dl, ale ja som to tam dala bajočko a potom sa stalo to, že matka penila, že vraj to je veľa...ale nebolo, asi)
  • 700g polohrubej múky (mrte, čo??)
  • 120g kryštálového cukru
  • štipka soli (ale toto je vlastne z dvoch dávok, tak možnože aj dve štipky)
  • 160g Helia (akože dosť čudný údaj...asi je lepšie to dať maslo na pečenie, lebo hélium sa dosť ťažko zháňa, chacha)
  • mlieko (na podlievanie a vraj sa nesmie utopiť mlynár...na to že drahá matka nepečie, vie celkom dosť o ľudovej slovesnosti týkajúcej sa kuchyne)
Tak kvások nechajte vykvasiť (hehe) a potom zarobte cesto a viete jaká babračka je s kysnutým cestom, treba ho máchať a potom nechať (čas na Facebook) a potom zasa máchať a neviem čo, ale poviem vám, my sme sa s ním až toľko neondili, aj sme ho akože máchali a nechali a máchali a potom sme ho nechali celkom dlho tak, lebo mať išla pracovať (nebojte sa, workoholizmus nie je dedičný, pozrite na mňa) a ja na fejs.
Potom som si naňho spomenula, tak som ho ešte premáchala (neviem ako sa to odborne volá, keď sa jebkáte s kysnutým cestom) a potom som dala vyhriať rúru asi na 180°C.
Cesto som rozcapkala na plech (vymastený!) a drbla na to nejaké marhule (mrte marhúľ) a samozrejme aj posýpka musí byť! (Nebudem sa tu nahlas zmieňovať že moja drahá mať by sa na posýpku vysrala...ale teraz si ju velice pochvaľuje.)
Na posýpku treba:
  • 100g hrubej múky
  • 100g práškového cukru
  • 100g masla (normálneho, žiadnej hery, alebo hélia...aj keď raz som robila posýpku aj z hery tuším)
Viete ako sa taká posýpka robí? Všetko dáte do misky a maslo roztopte a vylejte tam a potom to prstami tak rozbabrite, kto sa rád rýpe v jedle, tak by mal robiť posýky, lebo to je presne taká robota.
A prsty oblízať, je to mrte dobré. (A umyť...ale toto neni blog o hygiene, že.)

No a pečte to, kým to nebude hotové...ja som vôbec nepozerala na hodiny (to je taký môj problém, vždy keď varím, zabudnem sa pozreť a potom to musím tak odhadovať, ale zatiaľ som nič extra nepokazila, len ryža je niekedy nedovarená...alebo cestoviny rozvarené). A tak.
A inak to neni moc sladké, mohol by sa tam dať ešte aj škoricový cukor, na vrch. Posypať. Chápete?
Je to inak popičózne, tak ne že sa mi udlávite! =)


utorok 31. mája 2011

Palacinky s čerešňami

Nemáte zatiaľ pocit že čerešne sú tu predimenzované? Chcela som povedať preexponované.
Dneska je to len taký obyč recept, ale viete, ja som robila cesto na lapacinky prvýkrát v živote, doteraz buď z prášku, alebo ho robil niekto iný, alebo čo ja viem...všeobecne sa u nás palacinky nepečú tak často, ako by som mala chuť. A čerešní máme plnú piču, ak chcete - po kokot, to je odtiaľto až do piče. Presne toľko, plus mínus kilo.
Tak, vážení a milí, plesniví a hnilí (to nám raz povedala pani učka, keď sme boli prváci a bolo mi to hrozne vtipné...a vlastne to je stále dosť vtipné):

Keď chcete mať viac než päť a pol palacinky, urobte to takto (to je už dvojitá dávka...ale ak máte viac hostí, môžte ju bárs aj zase zdvojiť...ale kto by tak dlho stál pri sporáku?).
  • 4 vajčiská (už sme kúpili...ale furt nemáme slépku)
  • 200g hladkej múky (hladučkej, ako detská prdel)
  • 500ml mlieka (prečo sa neuvádza či polotučného, alebo plnotučného? Btw, pri tomto štýle budem ja za chvíľu plnotučná...)
  • štipka soli (štipôčka)
  • 3-4 lyžice oleja (bajočko, přiměřeně)

    Vymiešať, nechať odstáť 15 min (pamätáme si na také že práca neni kokot, postojí aj dva dni? Tak aj toto cesto postojí, ale ne dva dni...to už by som nežrala). (Inak, my sme mali toto príslovie aj v robote nalepené na skrini, ale niekto tam doplnil čiarku a potom to vypadalo takto: Práca neni, penis postojí dva dni. To je sila čo? Pravopis je dôležitá vec!)
    No a šecia víme jak sa robá palacinky, tož drbnete masti na panvičku (keď som začínala, Chantal volačo ondila - "Nedávaj to tam, ti zhorí oná..." a ďalej si nepamätám, ale oná mi rozhodne nezhorela, na to som si dala pozor) a potom nalejete cesta a tak ďalej až kým nezačne niekto loziť popri vás, že móžem si už dať tú prvú pokazenú palacinku? A ja - hovno si móžeš, lebo mne sa žiadna nepokazila, ale Chantal si ju aj tak dala.

    Dôležitá je plnka a plnku som robila z jemného tvarohu (500g presne akurát), do toho vanilkový cukor a ešte trochu kryštálového, trochu rumu a čerstvé čerešne (vykôstkované! Ja a vykôsťovač sme už kamoši...)
    A potom zabaliť ako múmie a poliať nejakou čokoládkou alebo bársčím.

    Fakticky...som hotová Rettigová, len nemám 500 kíl a štyri brady (ale za chvíľu asi budem).

    nedeľa 29. mája 2011

    Čokoládová čerešňová torta

    Aby ste netvrdili, že sem dávam pičoviny a návody ako otvoriť balíček čipsov, tak som včera v noci (!!!) piekla (lepšie než učiť sa) a pozerala som popri tom štvrtý diel Indiana Jonesa. (MLČTE!)
    Recept je z internetu a moja mama mala nejaké poznámky k internetovým receptom, ale nedajte sa zmiasť, aj tak bola prvá, kto si z neho odkrojil. Heh.


    Cesto:
    • 150g čokolády (začala som namiesto horkej používať tú na varenie, lebo sa s ňou lepšie pracuje)
    • čerešne (pôvodne višne, inak akože celý pohár, ale ja dávam čerstvé, víme?)
    • 200g masla (pečenie je radosť, Hera je pečenie)
    • 160g práškového cukru (to je ten, čo sa dá šnupať cez tisíckorunáčku)
    • 5 vajec (áno, TAK veľa)
    • 240g hladkej múky (skoro som napísala hladnej)
    • 2 lyžičky kypriaceho prášku (neviem, čo je to za mierku, ale včera sme kúpili jeden deravý a už z neho bola len trištvrťka...ale to s tým vlastne nesúvisí)
    • 30g kakaa (už ma vidíte ako to vážim...proste tam jebnite přiměřeně až priveľa)
    Plnka: (bola pôvodne úplne iná, ale ja som to trochu zmenila, teda úplne)
    • biely jogurt (asi 200ml, lenže my sme mali taký veľký otvorený a ja som tam vykydla celý ten zvyšok, tak čo ja viem koľko...tak akurvátne proste)
    • 2 vanilkové cukry
    • 1 vajce
    Pôvodná plnka bola že 200ml kyslej smotany, 100g práškového cukru, 1 vajce a 3 žĺtky...lenže my už sme mali iba jedno vajce...lebo odkedy vypekám, sa u nás rapídne zvýšila spotreba vajec, nepredáte niekto sliepku?

    Postup:
    • vykôstkujte čerešne (to trvá kurevsky dlho a strieka to...otrava, dajte to robiť mladšiemu súrodencovi, ak sa podvolí...Šantala by iste nesúhlasila)
    • zmäknuté maslo s cukrom vymiešajte dopenista (tu prichádza PROBLÉM - to NEJDE!!! Najprv sa to tak čudne lepilo a potom som to robila mixérom a celé sa to zgrclo do jednej hmoty, až som začala veriť že dopenista je fakt od slova penis, bolo to totiž úplne tuhé.) (Povedala som to mame, ale nesmiala sa...)
    • po jednom pridávajte vajcia - to bolo v recepte, lenže ja som ich tam jebla všetky naraz (lebo sa mi s tým nechcelo trtkať dve hodiny) a potom to mama mixovala a bolo to dosť hnusné a celé hrudkavé a ona už horekovala že to som mala robiť podľa návodu a ne si vymýšľať a ja len že "To se vstřebá" a mala som aj tak pravdu
    • podľa receptu sa ďalej mala zvlášť zmiešať múka, kypriaci prášok a kakao, ale ja som to tam potom všetko postupne nasypala a ešte trochu mixérovala a fakt sa to vstřebalo a bola z toho nejaká homogénna zmes (vlastne úplne homogénna asi ne...)
    • potom som do toho nasypala nasekanú čokoládu (sa mala nastrúhať, ale kto by to robil...to sa vám akurát lepí na prsty, topí, šmýka a je to celé blueeeeh)
    • cesto rozotrite do vymastenej a vysypanej formy a podľa receptu treba okraje trochu vytiahnuť hore (keby to šlo...že)
    • na vrch porozkladajte čerešne (no, ono to mrte narástlo, teda asi zálaží akú máte formu, ale mne to narástlo, takže nabudúce by som tam dala tie čerešne asi v dvoch vrstvách, aby ich bolo viac a bude to celé ovocnejšie, juj!)
    • veci na plnku zmiešajte v miske a vylejte na ovocie (bude to taká tenká vrstva) a ja som na vrch ešte porozkladala ďalšie čerešne, na ozdobu (bolo to nádheřné)
    • dajte upiecť, cca 50 min/180°C (piekla som to asi 60 min, ten jogurt bude stále trochu mokrý, čiže vidličkový test vám bude prd platný) (kks, napísala som najprv že vydličkový...haMba mi)
    • polevu som úplne vynechala, ale keby ste chceli - 50ml smotany na šľahanie a 100g čokoládovej polevy - smotanu zohrejeme, potom do nej nalámeme polevu (dá sa poleva lámať??? To si neviem predstaviť.) a pomocou lyžice vytvorte na koláči mriežkový vzor (ale až keď koláč vychladne!!!)
    • najlepší bod: zežrať
    Moja rodina spáva s vidličkou pod vankúšom (skoro ako Chuck Norris, ale ten spáva s vankúšom pod pištolou a asi má na noc aj Cosmodisk), takže som nestihla odfotiť tortu v celku...ale nevadí! Cítim sa ako Magda Dobromila Rettigová. Teraz sa môžem pokojne rozvaliť na posteľ a otvoriť si didaktiku (teda otvoriť...sú to len papiere...tak rozložiť).
    A inak - mám konečne zase svoju prirodzenú farbu vlasov - podľa krabičky čokoládovo hnedú! To sa sem hodí, či? (Tak určiteeee.)

    piatok 27. mája 2011

    Večer so slepačím výborom

    Také jednoduché... otvoríte balíček...nasypete do misky (v ktorej Chantal voľakedy vláčila našu mačku, miešame v nej krémy a pomazánky a farbu na vlasy) a vyžerete.
    Šiša je fakultatívna.
    Inak - viete čo musím vypátrať? Recept na rybacú pomazánku, akú nám robili v škôlke na desiatu. Miljem pomazánky a rybacú úplne najvác, ako hovorieva Girl. A ešte nejaké čerešňové koláče určite, lebo máme mrte popiči čerešní. A díkes skalným, ktorí ma nasledujú bárs aj do pekla! =)
    Aha a tie okienka na zakliknutie tu mali byť a boli mrte vtipné, lenže blogger ich sem nechce dať! =( Všetci sme chudiatka, kvôli bloggeru.


    štvrtok 26. mája 2011

    Tvarohovo-čerešňová torta podľa Tricked




    Tvarohová - lebo už týždeň máme v chladničke tvaroh (přece se to nevyhodí - móžte hádať z akého je to filmu, móžte rozmýšľať kým budete piecť) a čerešnový, lebo máme v záhrade čerešňu. Dneska bol výborný deň, vhodný na pečenie. Ráno som mala pičovinu a Triss tiež (akože skúšky) a potom sme celý deň strávili spolu (juj) a nakoniec sme večer aj piekli. Lebo sme čo? Domáce kurvy. Vysvetlenie tu.

    Ešte také info - fotky budú až zajtra, aby som ich toto, pekne za denného svetla mohla urobiť, ráno si špeciálne privstanem, lebo moja rodina by mi ten koláč zežrala skôr než ja by som zapla foťák a povedala sýýýr.

    Postup:
    1. Urobte si deň voľno
    2. Naučte sa správne postaviť rebrík a nerobte to tak zúfalo, že váš otec vybehne z domu a počas telefonovania so zákazníkom vás usmerňuje, lebo má zrejme strach, že sa z neho zjebete. (Ale pohoda jahoda, len sme asi pôsobili trochu nemotorne.)
    3. Natrhajte čerešne (tento koláč sa nesmie robiť z nejakých trápnych zaváraných, tie si strčte do...bublaniny napríklad)
    4. Zavolajte Trissinej mame pre recept na piškótové cesto
    Treba vám: (cikať...?) 
    • 3 vajcá 
    • 3 lyžice kryštálového cukru (aspoň myslím)
    • 3 lyžice polohrubej múky
    • 1/2 kypriaceho prášku do pečiva
    • 500g jemného tvarohu
    • 2 lyžice práškového cukru
    • 2 vanilkové cukry (cukre?)
    • 2 želatíny (červené)
    • šlahačka
    A teraz naozaj postup (musím byť seriózna, lebo inak nebudem mať čitateľov a to ma psychicky položí):
    1. vyšľaháme bielky (hej, všetky 3)
    2. pridáme tie 3 lyžice cukru (kryštálového) a zase vyšľaháme
    3. pridáme 3 žĺtka a vyšľaháme
    4. pridáme tri lyžice polohrubej múky a vyšľaháme
    5. pridáme pol kypriaceho prášku a zase čo? Vyšľaháme! (Celkom vám to ide.)
    Možno už niekto pochopil, že toto je piškótové cesto (ale ak ne, zachovajte paniku, ja som to dnes tiež robila prvýkrát).
    To drbnite do tortovej formy a do trúby a nechajte tam...přiměřeně dlho, no...čo ja viem, proste to pečte dozlatista (chacha, som s vami vypiekla čóóóóó) (inak slovo vypiekla sa sem náramne hodí) (btw, slovo dozlatista tiež nepochádza od slova penis, tak ako dopenista).

    Medzitým fajčite šišu. Popri tom vykôstkujte čerešne (kks keby ste videli, jak som sa pri tom zranila, tak na mojom súkromnom blogu hneď idete zakliknúť "Ty moje chudiatko", lebo som to robila vykôstkovávačom, starým poctivým, komunistickým udelátkom a skoro som si precvikla palec. Mám tam teraz navretú takú onú, plnú krvi. Tmavočervenú. Chceli ste to vedieť? Dajte pozor pri vykôstkovávaní, aby som nemusela ja vám niekde zakliknúť že "Vy moje chudiatka".



    Kde sme to...(bože ak každý recept budem takto podrobne rozpisovať, vážne nebudem mať čas na nič iné)...aha tie čerešne.
    Tak čerešní musíte mať tak přiměřeně.
    A ten tvaroh:
    1. vyšľahajte šľahačku s práškovým cukrom dotuha
    2. pridajte tvaroh, vanilkové cukry a citrónovú kôru (by som chcela vidieť kde zoženiete chemicky neošetrený citrón...možno u Triss, oni pestujú) a to tiež spolu nejak premiešajte, vyšľahajte alebo proste z toho urobte konzistentnú hmotu. Či koherentnú? Radšej asi homogénnu zmes.
    Keď sa vám upeče piškótové cesto, nechajte ho vychladnúť, potom na to drbnite tvarohovú časť a na vrch naklaďte čerešne. Dajte do chladničky a nechajte tuhnúť a medzitým fajčite šišu a robte želatínu. Moja matka nerada robí želatínu lebo tvrdí že sa jej vždy zgrcne a zhrudkavie a bohvie čo, ale nám sa neto, takže jej musím povedať, že to len ona ju nevie...(hádam ma nepošle do prdele).
    Keď vám želatína vychladne, tak ako píšu v návode, nagebrite ju na koláč a dajte do chladničky. A na dvere zámok, lebo rodina už vám istotne stojí s vidličkami za chrbtom. Inak, želatína by sa mala triasť jak...eh, stehná. Napr.

    Na zasmiatie vám sem hodím, čo mi píše moja drahá sestra Chantal. (No, hej, píšeme si na gmail chate...)

    kokos, myslim na tie stavnatucvke ceresne
    ako sa chulia pod prepecenou chutnou korkou kolacika
    zelatinka sa leskne ako zrkadlo a lakava vona prenika do nozdier 

    Boha, fakt nechápem, prečo je to písmo také malé...proste sa to nedá zmeniť.