Sushi

Rozhodne sa nemienim serkať s nejakými nudnými vecami, lebo to by bol tento blog celkom nanič (aj keď aj nudné veci musia byť na nete, lebo aj ja som si hľadala napríklad cesto na palacinky, keďže - ako už iste viete predvídať - moja mama radšej kupuje také v prášku, lebo kto by sa s tým babral) (keď ma raz objaví, asi ma zabije za tieto reči, mami neee, ty varíš super, len sa ti nechce!) (to asi nepomohlo, čo?).

Dva dni som teraz strávila v Trenčíne (výletík!), kde som sa naučila niečo nové - ako urobiť sushi a pokúšala som sa naučiť aj niečo iné nové, čo sa mi moc nedarilo, ale to ešte zvládnem, len to chce cvik (urobiť na špagete uzlík jazykom) (som presvedčená, že keď to ukážete nejakému chlapovi, musí to zabrať!).

Recept na sushi sem zatiaľ nemôžem dať, lebo som si ho zabudla u kamošky v Trenčíne, ale capnem aspoň fotky.

Inak dnes som hneď nabehla do kórejského obchodu a spravila som tam nicovatý nákup za 17 euro - špeciálna lepkavá ryža (ne, ne...s tou zo sáčku sa vám to asi nepodarí), ryžový ocot (napoli s Martinou, lebo je ho nejak mrte), sójová omáčka (vyzerá pofidérne, ale všetky tak vyzerali...nakoniec, čo s azíjskými znakmi na obale nevyzerá pofidérne), wasabi (drahé jak kkt, aspoň že trvá večnosť kým sa minie, lebo hrozne štípe), riasy (to mi pripomína, že som na narodeniny dostala skvelú zelenú riasenku, ppč, čo?) a dokonca aj paličky (najlacnejšie, za 7 centov) a taký ten pičus...no ako sa to volá, aha...podložku na robenie suší (to je množné číslo genitívu).

Naši sa už tešia. Musia sa a nesmú mi nič opičovať, lebo by som sa mohla aj uraziť a prestať variť a to nikto nechce, hehe.

Tak zatiaľ len takto, akože na Vorfreude (to je skvelé nemecké slovo, taká predradosť, akokeby) a v sobotu ho idem robiť doma, tak to budete mať aj celý návod pekne, aj údaje o množstvách.

(Fotky nejsú moc kvalitné, lebo mamin dobrý foťák je v ťahu a nevieme koľko bude stáť oprava, tak sa musíte uspokojiť s takýmito.)