štvrtok 23. februára 2012

Strúhaný tvarohový koláč

V rámci prehlbujúcej depresie sa dnes iba povaľujem (ale ešte som nedokončila ničnerobenie zo včera...preto mám sklz a musím to robiť aj dnes, viete) a cliviem. Ale keďže som gazdinka (skrátene gazďa) a navyše jak kurva (a už riadne vyžratá, mala by som začať blog o chudnutí radšej), tak som piekla. Lebo dnes je hmla a k hmle (Plha se hlásí! Tak co, Mlho?) sa hodí pečenie a tvaroh sowieso. K tomu počúvam jazz, lebo aj ten sa hodí k hmle. (Inak ak by ste chceli rozsiahle poradenstvo, čo počúvať v akom počasí a ročnom období, môžte sa na mňa obrátiť - len tak pre ilustráciu uvádzam - Rammstein jedine v snehovej búrke, Rolling Stones na jar, keď ju už cítite vo vzduchu, šansón v daždivú nedeľu a Led Zep kedykoľvek, najlepšie však v letný podvečer, ale viete, dá sa to aj meniť, len treba mať nejaké pravidlá, lebo inak by ten život bol bordel na kolečkách. Ne že by môj nebol, je a riadne, ale hlavne že v hudbe mám jasno.)

Potrebujete:
Cesto:
  • 400g hladkej múky
  • 150g práškového cukru
  • 4 lyžice kakaa
  • 1 maslo na pečenie (Hera je pečenie, ale asi som mala Palmarin, no zabijem sa?)
  • 1 prášok do pečiva
  • 1 žĺtok
Plnka:
  • 500g tvarohu (to sú dve balenia, viete?)
  • 200g cukru
  • 1 balíček vanilkového cukru
  • 3 žĺtky
  • 4 bielky
  • citrónová kôra
Postup:

Najprv si vypracujeme cesto - to je ľahké, lebo to iba zmágate dokopy. Rozdelíte na dve polovice a strčíte do chladničky. Ale viete čo, buďme punkáči a poďme proti systému. Podľa mňa by sa to nemalo deliť na dve polky, lebo potom máte priveľa hore a primálo dole, skrátka by som to rozdelila na dve tretiny alebo na päť sedmín, alebo niečo také, proste o trochu viac na spodok a o trochu menej na vrch. Chniapete?

Kým cesto odpočíva v pokoji (v chladničke), spravíme plnku. Teda vy. Najprv som vymiešala žĺtky s cukrom, potom som pridala tvaroh a citrónovú kôru (mám drvenú sušenú z obchodu, to je, čo?) a z bielkov som vyšľahala sneh a ten som tam tiež pridala. Logo, ty kokso. Inak je to dobré celkom, ale trochu mokré na môj vkus. Ale nie nie, nebudeme to vysúšať, všetci dobre vieme ako dopadlo Aralské jazero (kto nevie, zasvätene prikyvuje).

Teraz vyberiete slávne cesto z chladu a jednu půlku sa pokúsite rozvaľkať, ale to sa vám nepodarí, lebo to vyjebané cesto sa trhá jak nejaký trhan. Neviem čo je to za chujádu, trhavé cesto, ale nakoniec som ho proste roztlačila do plechu a ucapkala (ako riť, verím, že viete capkať po ritiach, tak to skúste s cestom). Na to vylejete tvarožtek a na to nastrúhate tú druhú polku (vo vašom prípade tie dve pätiny, alebo tak nejak).
A dáte piecť na 30 minút (písali, ale v skutočnosti 40) do vyhriatej trúby na 180°C.
Je to MRTE dobré. Takýto koláč nám piekli v škole na desiatu a stáli tam rady každý raz a stál vtedy tuším 10SK. Jaj, staré dobré časy. Nevedela som sa ho nabažiť.

Foto neni moje, ale okúrené z internetu, lebo jak som sa prežrala, nechce sa mi liezť hore schodmi po foťák. A tvrdiť že to je moja fotka je zbytočné, lebo ma aj tak prezrádza absencia cibulového vzoru.


3 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

Hellou tu trsalka,

ja kolacik este necham cez noc (najlepsie den) odstat, on tak zmakne a nie je taky chrumkavy ako hned po upeceni (a to je dobre).

wicked lady povedal(a)...

ked u nas stihne zmaknut leda tak polovica :D ale inak to vacsina tvarohovych kolacov by mala odstat podla mojej ... chcela som napisat skusenosti, ale je to len teoria, lebo realita je taka ze nikdy nic odstat nestihne :D

hus povedal(a)...

Tak tenhle koláč pekla mamka v dětství, mňam! Díky za připomenutí a recept. Z Tvého blogu slintám!