Murín v košeli

Najprv slovníček pojmov (ako v učebnici dejepisu): Neviem, či všetci vedia, čo je murín. Nie je to malý murár, ako pred chvíľou zahlásila Chantal (je to v priebehu vekov jediná vec ktorú nevedela, takže jej odpustíme takú bláhovosť) - dala príklad so slávnymi dvojicami ako plavčík a námorník, a ja som dopĺňala - plavčík a Vratko, Vratko a Rohoň, Vavro a Šrobár...

Tak drahí a drahuše, murín je maur, alebo Mohr, čiže černoch. Chápeme sa...a niektorí to označenie považujú za rasistické, ale podľa mňa je murín z čiste fonologického hľadiska veľmi pekné slovo. Oveľa lepšie než neger napríklad, ak sa spýtate mňa, ja byť negrom, radšej sa nechám oslovovať murín. No. Uvážte sami, či som rasista, lebo viete, odkedy ma tak označil môj vlastný (teraz už bývalý) frajer (mimochodom murín, ehm...černoch), tak mi to začína byť dosť jedno. 

Lenže on to nerobil z objektívnych dôvodov (to je napríklad, že sa smejem ako pominutá na politicky nekorektných vtipoch typu "I hate it when I loose my black friend in the dark" - ale skúste povedať že vám to nepripadá vtipné! Kto už zažil party s černochmi, vie o čom hovorím, je v tom oveľa viac pravdy než hostilného humoru.) ale iba keď bol naštvaný. Na mňa. Ale to patrí inam, ne na tento blog, takže vráťme sa k tým murínom v košeli. (Inak musím ešte povedať, že černoši velice radi nosia biele oblečenie, len to tak svieti, je to strašne smiešne, keď sa nad tým zamyslíte v súvislosti s iným fenoménom, a to dark types, teda gotici, ktorí sú bledí jak stena ale milujú čierne handry.)

Keďže som gazdinka a nemám život (ale piču, ale dnes som proste doma), tak dnes večer pečiem dva druhy koláčov. Okrem toho mám aj inú zmenu - rozhodla som sa pre návrat ku koreňom a tento raz sú oba recepty z kuchárskej knihy a ne z internetu. Viete, recepty na nete sú super (hlavne je to super, keď máte nejakú robotu a chcete sa zajebávať a už ste pozreli fejs aj mail aj všetky stránky kde máte vytvorené konto), ale kniha je kniha. Konkrétne som prelistovala Basic Party, čo je najúžasnejšia kuchárka všetkých čias (máme aj Basic talianskej kuchyne, týchto kníh je celá rada, ale nie všetky sú preložené a teda sa dajú zohnať na Slovensku), lebo sú v nej krásne obrázky, vtipné texty a všelijaké rady a mikropríbehy okolo.

OMFJ (oh my fucking Jehova, ako hovoria Svedkovia), už som sa nejak rozpísala a vy tu nejste kvôli mojim kecom, ale kvôli mojim receptom, že? Tak sorry, ale ja tu ne len hosťujem, móžem si to dovoliť. My sme tu doma!)

Receptík som mierne upravila, kto chce pôvodný, tak: SCHINHARL, Cornelia; DICKHAUT, Sebastian: Murín v košeli. Žiadny rasizmus - je to čokoládový puding zahalený v bielom. In: Party a jej basic. Gräfe und Unzer, Mníchov 2001, S. 147

Potrebujete (4 porcie):

• 100g čokolády na varenie (to je jedna tabuľka, víme)
• 2 vajcia (mali ísť 4, lenže už som všetky minula, ja som ako vajcový terminátor, proste v mojej blízkosti také vajce nemá šancu, jedine teda...presne, jedine že by šlo na vander)
• 40g masla
• 40g práškového cukru
• štipka mletej škorice
• 50g sekaných mandlí (mne už vybrali mandle keď som bola malá a odvtedy si musím kupovať balené v obchode)

Na košeľu:

• 150g smotany na šľahanie
• mletá škorica

Postup:

Najprv si oddelíte bielky od žĺtkov, vyšľaháte tuhý sneh a jebnete do chladničky. Medzitým si vymiešate žĺtky s cukrom. Medzitým (všetko súčasne, ako pre skúsené Magdy!) (Magdy Dobromily Rettigové, viete...vy čo ste tu noví, ona je taký môj vzor a postupne sa na ňu začínam podobať, lebo tým vypekaním akurát tlstnem.) si roztopíte maslo s čokoládou (jebem ti riť, aby som sa ondila s vodným kúpeľom, obyčajne to robievam, ale dnes sa mi fakt nechcelo) a pridáte do tých žĺtkov cukrových. Pridáte škoricu, mandle a pekne vymiešate a potom pomaly primiešavate sneh, aby vám to neopadlo, veď vy viete, nejste blbí (či?).

Zmes (sme skoro ako na fyzike!) rovnomerne rozdelíte do štyroch zapekacích misiek (ešte že ne Petriho misiek...inak videli ste takú niekedy? A viete kto je ten Petri? Ja osobne teda ne, na fyzike - či chémii, či čoho sa to týka - som nikdy nedávala pozor, mala som vždy dosť roboty s inými záležitosťami). 

Vy kto máte zapekacie misky, tak predpokladám že viete ako sa používajú, vy čo ne a neviete, tak ja vám to vysvetlím (vidíte tú udicu, čo vám dávam? Žiadna ryba!): Zapekacie misky z neznámych dôvodov musia byť v plechu naplnenom vodou (ne do plna, len tak trochu). Tak ich treba dať do rúry.

Keď ste toto všetko zvládli (robota asi na pol hoďky), strčte do rúrky na 60min/180°C.

Keď to budete podávať, vyšľaháte šľahačku (pridáte trochu škorice) (mali sme voľakedy strašne škaredú mačku, ktorá sa volala Škorica, ale ju by som nedávala do šľahačky, aj keď nemyslím, že by sa tomu bránila) a kydnete na murínov, to je ako tá košeľa. Mne sa síce s černochmi spájajú iné asociácie, ale kto chce, tak si to môže aj takto predstavovať... (Foťky budú zajtra, teraz je už moc tma na fotenie, deti.)